Ako získať informácie
Z ústavy aj zo zákona o slobode informácií vyplýva, že právo na informácie má „každý“, čo znamená, že toto právo majú všetky fyzické i právnické osoby. Ide nielen o občanov Slovenskej republiky, ale aj o cudzích štátnych príslušníkov. Informácia musí byť žiadateľovi poskytnutá bez toho, aby musel uviesť či preukázať dôvod, pre ktorý ju žiada. Keďže je zákon postavený na princípe „čo nie je tajné, je verejné“, presne stanovuje kategórie informácií, ktoré z dôvodu ochrany záujmov štátu alebo práv iných nemožno sprístupniť.
Čo mám ale robiť, ak mi úrad informácie nesprístupní?
Je potrebné za informácie platiť?
Ako si treba žiadať informácie – čo musí obsahovať žiadosť?
Tento manuál vám poskytne dôležité odpovede, ktoré by ste mohli potrebovať pri žiadosti o informácie.
Okrem sprístupňovania na žiadosť, úrady majú povinnosť zverejňovať zákonom stanovený okruh údajov aktívne – z vlastnej iniciatívy. Všetky povinné osoby majú zverejňovať:
- spôsob zriadenia povinnej osoby, jej právomoci a kompetencie a organizačnú štruktúru,
- miesto, čas a spôsob akým možno získavať informácie,
- informácie o tom, kde možno podať žiadosť, návrh, podnet alebo iné podanie,
- miesto, lehotu a spôsob podania opravného prostriedku a možnosti súdneho preskúmania rozhodnutia povinnej osoby vrátane výslovného uvedenia požiadaviek, ktoré musia byť splnené,
- postup, ktorý musí povinná osoba dodržiavať pri vybavovaní žiadostí, návrhov a iných podaní, vrátane lehôt, ktoré musia dodržať,
- prehľad predpisov, pokynov, inštrukcií a výkladových stanovísk na základe ktorých povinná osoba koná a rozhoduje,
- sadzobník správnych poplatkov a sadzobník úhrad za sprístupňovanie informácií, ktoré sa vzťahujú na povinnú osobu.
Niektoré subjekty majú rozšírenú informačnú povinnosť a zákon stanovuje, ktoré ďalšie informácie zo svojej pôsobnosti zverejňujú. Ide o tieto subjekty: Národná rada SR, Kancelária prezidenta SR, Ústavný súd, Vláda SR, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy, obecné, mestské a miestne zastupiteľstvá a zastupiteľstvá VÚC.
Sprístupňovanie informácií na základe žiadosti
Každý (ktokoľvek) má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Každý môže žiadať o informácie bez toho, aby odôvodňoval na aký účel ich chce získať.
Informácie sprístupňujú tzv. povinné osoby, ktorými sú:
- štátne orgány, obce, vyššie územné celky
- právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach povinnostiach osôb v oblasti verejnej správy, a to v rozsahu tejto rozhodovacej činnosti (napr. lesná stráž, neštátne stredné školy pri uskutočňovaní prijímacieho konania).
- právnické osoby, ktoré boli zriadené zákonom (napr. Rozhlas a televízia Slovenska, Sociálna poisťovňa),
- právnické osoby, ktoré boli zriadené štátnym orgánom (napr. Štátne lesy Tatranského národného parku), obcou či vyšším územným celkom (sociálne zariadenia, materské školy a základné školy, knižnice),
- právnické osoby založené osobami v bode 1 až 4 (napr. štátne podniky, obchodné spoločnosti, záujmové združenia),
- zdravotné poisťovne,
- ďalšie osoby, o ktorých tak ustanovuje ďalšie predpisy (nadácie).
Právnické osoby založené inými povinnými osobami a rovnako aj zdravotné poisťovne sprístupňujú len niektoré informácie (o hospodárení s verejnými prostriedkami, o nakladaní s majetkom štátu a majetkom samosprávy, o životnom prostredí, o úlohách vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy a pod.).
- akému subjektu je adresovaná,
- kto žiadosť podáva (meno a priezvisko /názov / obchodné meno žiadateľa, adresa jeho pobytu / sídlo),
- aké informácie žiadateľ požaduje,
- aký spôsob sprístupnenia informácie žiadateľ navrhuje (písomne, nahliadnutím do spisu, vyhotovenie fotokópie dokumentu a pod.).
- akému subjektu je adresovaná,
- kto žiadosť podáva (meno a priezvisko /názov / obchodné meno žiadateľa, adresa jeho pobytu / sídlo),
- aké informácie žiadateľ požaduje,
- aký spôsob sprístupnenia informácie žiadateľ navrhuje (písomne, nahliadnutím do spisu, vyhotovenie fotokópie dokumentu a pod.).
Ak žiadosť nie je úplná, povinná osoba vyzve žiadateľa aby v stanovenej lehote (minimálne 7 dní) žiadosť doplnil a tiež ho poučí o tom, ako treba žiadosť doplniť. V prípade, že žiadateľ žiadosť nedoplní, môže povinná osoba žiadosť odložiť a viac sa ňou nezaoberať.
Ak povinná osoba nemá požadované informácie k dispozícii, ale vie, kde možno požadované informácie získať, postúpi žiadosť do piatich dní príslušnej povinnej osobe, ktorá má informácie k dispozícii, a bezodkladne o tom informuje žiadateľa. Ak povinná osoba nevie, kde možno požadované informácie získať, žiadosť odmietne formou rozhodnutia o nesprístupnení informácie.
Ak povinná osoba disponuje požadovanými informáciami, sprístupní ich v požadovanej forme. Povinná osoba však nemusí vytvárať tabuľky, zoznamy, prípadne inak usporadúvať informácie, ak ich v tejto forme už nemá spracované (t .j. nemusí vytvárať nové súbory či usporiadania informácií).
Ak žiadateľ žiada informácie, ktoré už boli zverejnené (napr. na internetovej stránke úradu alebo na úradnej tabuli, v štatistickej ročenke a pod.) môže povinná osoba najneskôr do piatich dní od podania žiadosti namiesto sprístupnenia informácií oznámiť žiadateľovi, kde možno zverejnenú informáciu získať. Žiadateľ však môže trvať na priamom sprístupnení informácií. V takom prípade, je povinná osoba povinná informácie sprístupniť.
Infozákon – podrobný návod
Žiadosť o informácie možno podať nielen písomne (listom), ústne, faxom, elektronickou poštou (e-mailom), ale aj inými spôsobmi, ktoré sú pre povinnú osobu technicky vykonateľné (realizovateľné).
Žiadosť možno podať aj telefonicky, a to za predpokladu, že ide o technicky realizovateľnú možnosť (ak má povinná osoba k dispozícii funkčný telefonický prístroj). Ak je to možné (napr. ak ide o jednoduchú informáciu), telefonickú žiadosť vybaví poverený zamestnanec povinnej osoby ihneď a informáciu telefonicky poskytne. Ak to nie je možné (napr. ak pracovník musí požadovanú informáciu najprv vyhľadať alebo ak žiadateľ žiada sprístupniť informáciu iným spôsobom), poverený zamestnanec predmet žiadosti zapíše a žiadosť vybaví v zákonnej lehote.
Pri žiadostiach podaných faxom nie je potrebné následne doplniť žiadosť písomným originálom žiadosti (listom). Podobne netreba následne dopĺňať ani žiadosť podanú elektronickou poštou.
Je zákonnou zásadou, že každé podanie (t. j. aj žiadosť) musí povinná osoba posudzovať nie podľa jej označenia, resp. názvu, ale podľa jej obsahu.
Žiadosť o informácie teda nemusí byť výslovne označená ako „žiadosť o informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z.“ Stačí, že z podania vyplýva skutočnosť, že žiadateľ žiada povinnú osobu o určité informácie. Môže byť teda prípadne označená napríklad aj ako „sťažnosť“ alebo „podnet“. Z dôvodu predchádzania nedorozumeniam sa však odporúča, aby bola žiadosť o informácie označená ako “žiadosť”.
Zo žiadosti o informácie musí byť zrejmé:
a) Ktorej povinnej osobe je žiadosť určená:
V žiadosti sa odporúča uviesť názov povinnej osoby, od ktorej žiadateľ žiada informácie. V prípade žiadostí posielaných elektronickou poštou na oficiálnu kontaktnú e-mailovú adresu povinnej osoby je zrejmé, že žiadosť o informácie je určená povinnej osobe, ktorej táto kontaktná e-mailová adresa patrí. Napriek tomu sa v praxi stalo, že aj v takom prípade považovali povinné osoby takú žiadosť za neúplnú a žiadali od žiadateľa doplniť, ktorej povinnej osobe je žiadosť určená. Za účelom predchádzania takýmto situáciám sa odporúča uvádzať názov povinnej osoby aj do žiadosti posielanej elektronickou poštou na kontaktnú e-mailovú adresu.
Zákonnou prekážkou vybavenia žiadosti nie je, ak žiadateľ v žiadosti povinnú osobu neoznačí úplne presne (napríklad uvedie „Parlament“ namiesto „Národná rada SR“) alebo namiesto názvu povinnej osoby uvedie názov jej orgánu (napríklad uvedie „Mestský úrad Nitra“ namiesto „Mesto Nitra“) či jej organizačnej zložky (napr. názov určitého odboru ministerstva namiesto názvu ministerstva). Zákon o slobode informácií totiž bezpodmienečne nevyžaduje, aby žiadosť obsahovala presný názov povinnej osoby – musí byť iba „zrejmé“, ktorej povinnej osobe je určená.
b) Meno a priezvisko, resp. názov alebo obchodné meno žiadateľa:
Žiadosť nemôže byť anonymná. Fyzická osoba musí v žiadosti uviesť svoje meno a priezvisko. Ak žiadosť podáva právnická osoba, okrem názvu alebo obchodného mena žiadateľa je potrebné uviesť aj meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá za ňu koná (podáva žiadosť). Žiadatelia sa môžu na základe plnomocenstva nechať zastúpiť aj inou fyzickou alebo právnickou osobou (napríklad advokátom), ktorá môže podať žiadosť v ich mene. V tom prípade treba k žiadosti o informácie priložiť aj plnomocenstvo na zastupovanie v konaní o sprístupnení informácií udelené žiadateľom tejto osobe. Na účely presnejšej identifikácie žiadateľa možno uviesť dátum jeho narodenia a pri právnickej osobe identifikačné číslo organizácie (IČO) alebo registračné číslo (pri právnických osobách, ktorým sa neprideľuje IČO). Zákon to však výslovne nevyžaduje.
c) Adresa pobytu alebo sídlo žiadateľa:
Žiadateľ fyzická osoba uvádza adresu svojho trvalého alebo prechodného pobytu.
Žiadateľ právnická osoba uvádza adresu svojho sídla.
d) Ktorých informácií sa žiadosť týka:
Zo žiadosti musí byť zrejmé, aké informácie žiadateľ požaduje sprístupniť. Ak je vymedzenie požadovanej informácie neurčité alebo príliš všeobecné, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa na doplnenie žiadosti podľa § 14 ods. 3 zákona o slobode informácií. Vo výzve ho povinná osoba zároveň poučí o tom, ako treba doplnenie urobiť – t. j. oznámi mu, z akých dôvodov jej nie je jasné, aké informácie žiadateľ požaduje, resp. mu oznámi, aké kritérium týkajúce sa informácie by bolo potrebné uviesť, aby mohla povinná osoba požadovanú informáciu identifikovať.
Často nie je v možnostiach žiadateľa presne uviesť označenie dokumentov, respektíve listín, o ktoré má záujem. V takom prípade sa za dostatočne určitú žiadosť považuje aj žiadosť o sprístupnenie fotokópií listín, respektíve dokumentov vytvorených „v súvislosti“ s určitou udalosťou, rokovaním či úkonom. Za určitú žiadosť možno tiež považovať žiadosť o sprístupnenie dokumentov určitého druhu vytvorených v časovom intervale stanovenom žiadateľom (napr. stavebných povolení vydaných od 1. januára do 1. marca). Za príliš všeobecnú žiadosť možno považovať napríklad žiadosť o poskytnutie „všetkých informácií o činnosti obce“, pretože nie je identifikovateľný okruh informácií, ktoré by mala povinná osoba vyhľadávať.
Ak žiadateľ žiada sprístupnenie kópie nejakej listiny (alebo nejaký dokument), nejde o neurčitú žiadosť, pretože je zrejmé, že žiadateľ žiada o sprístupnenie celého obsahu listiny (všetkých čiastkových informácií v dokumente) a navrhuje tieto informácie sprístupniť vo forme fotokópie. Nemožno od žiadateľa požadovať, aby presne určil informácie obsiahnuté v listine, ktorých sprístupnenie požaduje.
Pri vymedzovaní informácií, o ktorých sprístupnenie žiadateľ žiada, sa odporúča formulovať žiadosť čo najpresnejšie. Na nepresne formulované otázky a všeobecne vymedzené požadované informácie môže žiadateľ dostať od povinnej osoby veľmi všeobecné alebo neurčité odpovede, ktorými si však povinná osoba svoju povinnosť formálne splní.
e) Aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje:
Spôsob sprístupnenia informácie si vyberá žiadateľ. V niektorých situáciách je však vhodné, aby žiadateľ určil aj alternatívny spôsob sprístupnenia informácií pre prípad, že by prvý ním určený spôsob nebol pre povinnú osobu realizovateľný. Žiadateľ môže napríklad požiadať o sprístupnenie dokumentu elektronickou poštou a zároveň uviesť, že v prípade, ak dokument nie je k dispozícii v elektronickej forme, žiada zaslanie jeho fotokópie poštou.
Ak žiadosť o informácie nemá všetky vyššie uvedené zákonné náležitosti, povinná osoba podľa § 14 ods. 3 bezodkladne vyzve žiadateľa na doplnenie žiadosti. Vo výzve mu zároveň stanoví lehotu na doplnenie žiadosti, ktorá však nesmie byť kratšia ako 7 dní.
Ustanovenie § 14 ods. 3 stanovuje, že ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží, t. j. požadovanú informáciu nesprístupní a žiadosťou sa ďalej nezaoberá. O odložení sa nevydáva rozhodnutie.
Ak možno sprístupniť napríklad iba časť požadovaných informácií z dôvodu, že zvyšná časť požadovaných informácií nebola dostatočne špecifikovaná a žiadateľ svoju žiadosť v tomto smere nedoplnil, povinná osoba sprístupní informácie v rozsahu, v ktorom boli dostatočne vyšpecifikované v žiadosti a v ostatnej časti žiadosť odloží.
Ak žiadateľ na výzvu nereagoval, resp. žiadosť dostatočným spôsobom nedoplnil, v dôsledku čoho bola jeho žiadosť odložená, ale o požadovanú informáciu má naďalej záujem, musí podať novú žiadosť o informácie.
V praxi sa môže vyskytnúť situácia, že povinná osoba považuje žiadosť za neúplnú (napríklad z dôvodu nejasnosti žiadosti), avšak podľa názoru žiadateľa sú požadované informácie špecifikované dostatočne. Ak povinná osoba z tohto dôvodu žiadosť odloží, napriek tomu že je v skutočnosti úplná, tak síce proti samotnému úkonu odloženia nie je možné podať odvolanie, ani ho preskúmať súdom, žiadateľ ale môže podať odvolanie proti tzv. fiktívnemu rozhodnutiu.
Fiktívnym rozhodnutím v zmysle § 18 ods. 3 zákona sa rozumie taký stav, kedy povinná osoba nesplní svoju povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu alebo vydať rozhodnutie o tom, že ju nesprístupní. Inými slovami, ide o situáciu, kedy je povinná osoba nečinná a žiadosť nevybaví v zákonnej lehote. Toto fiktívne rozhodnutie je preskúmateľné aj súdom. Prostredníctvom tohto postupu môže súd preskúmať aj otázku, či povinná osoba bola nečinná v rozpore so zákonom (či žiadosť bola úplná a povinná osoba ju mala v zákonnej lehote vybaviť), alebo či pre jej nečinnosť (pre odloženie žiadosti o informácie) existovali zákonné dôvody (žiadosť bola naozaj neúplná).
Odloženie žiadosti v prípade, že nebol zákonný dôvod na odloženie a žiadosť o informácie bola úplná, treba v záujme ochrany ústavného práva žiadateľa na informácie považovať za nulitné.