Ako na nefungujúcu samosprávu
Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Orgánmi zodpovednými za zdravé, transparentné a zákonné fungovanie obce sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce.
V prípade, že povinnosti a právomoci orgánov obce nie sú riadne vykonávané alebo sú vykonávané protizákonne, právny poriadok dáva buď samotným orgánom obce, iným orgánom verejnej správy alebo občanom do rúk prostriedky kontroly, ale aj prostriedky nápravy.
(Manuál bol aktualizovaný v novembri 2021)
Otázky a odpovede
Obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum o odvolaní starostu, ak o to petíciou požiada aspoň 30% oprávnených voličov. Môže tiež vyhlásiť miestne referendum o odvolaní starostu, ak neprítomnosť alebo nespôsobilosť starostu na výkon funkcie trvá dlhšie ako šesť mesiacov.
Jednou z možností ako sa obyvatelia obce môžu zapojiť aktívne do fungovania svojej obce, je vysloviť nespokojnosť s konaním starostu, a to tak, že ho odvolajú v miestnom referende. Konanie miestneho referenda môžu obyvatelia podnietiť zorganizovaním petície. Pri spísaní takejto petície sa postupuje podľa zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve a zároveň podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
Podľa § 11a zákona o obecnom zriadení, musí zastupiteľstvo obce vyhlásiť miestne referendum o odvolaní starostu, v prípade, ak sa pod petíciu za vyhlásenie miestneho referenda o odvolaní starostu podpíše aspoň 30 % oprávnených voličov.
Hoci to zákon výslovne nestanovuje, z povahy veci a teleologického výkladu predmetných ustanovení vyplýva, že aj petičný výbor musí spĺňať podmienky pre podpis tohto typu petície – teda musí byť zložený z oprávnených voličov obce.
Fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt, sa môže domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, dražbou alebo priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu, okrem prípadov, keď tento zákon iný spôsob prevodu pripúšťa.
Žalobu je možné podať na súde do jedného roka odo dňa prevodu vlastníckeho práva z majetku obce na nadobúdateľa. V žalobe nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem, tak ako je to u iných určovacích žalôb. Je daný tým, že priamo zákon zaviedol aktívnu legitimitu obyvateľov obce.
Ak je referendum úspešné, mandát starostu zaniká vyhlásením výsledku miestneho referenda. Kým nie sú vyhlásené nové voľby, platí § 13b od. 4 a 5 zákona o obecnom zriadení. Ak zanikne mandát starostu pred uplynutím funkčného obdobia, plní úlohy starostu v plnom rozsahu zástupca starostu; ak sú poverení zastupovaním dvaja zástupcovia starostu, plnia tieto úlohy v poradí, v ktorom boli poverení za zástupcov starostu. Zastupovanie sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu.
Uvedené je na posúdení predsedu parlamentu, keďže zákon v tejto súvislosti nestanovuje žiaden termín. Platí, že nové voľby sa nevyhlásia v posledných šiestich mesiacoch funkčného obdobia orgánov samosprávy obcí. V prípade uvažovania o zbere podpisov na petíciu za vyhlásenie miestneho referenda o odvolaní starostu je preto potrebné posúdiť, či predmetná aktivita bude efektívna vzhľadom k tomu, aby sa stihol získať potrebný počet podpisov, vzhľadom na zostávajúcu dĺžku funkčného obdobia. Rovnako je účelné zvážiť efektívnosť nákladov vynaložených na zvolanie referenda.
Slovenský právny poriadok nepripúšťa takúto alternatívu. Skrátenie volebného obdobia neprichádza do úvahy ani formou petície. Volebné obdobie je zákonom dané a voľby vyhlasuje predseda parlamentu.
Skutkový stav: Schválené Všeobecne záväzné nariadenie bolo vyvesené na úradnej tabuli v meste dňa 5.10.2019. Toto VZN nadobúda účinnosť 15. dňom od vyvesenia na úradnej tabuli, t. j. 20.10.2019. Na úradnej tabuli nachádzajúcej sa v centre mesta však schválené VZN vyvesené nie je. Mesto argumentuje, že „oficiálna“ úradná tabuľa sa nachádza vo vestibule MsÚ, ktorý je však otvorený len počas pracovnej doby úradu. Ďalším argumentom samosprávy je, že VZN bolo zverejnené aj na internetovej úradnej tabuli na oficiálnej stránke mesta. Otázkou teda je, či internetová tabuľa spĺňa zákonné kritéria o nepretržitom prístupe verejnosti k nej a či nevyvesením VZN na „riadnej“ (teda verejnosti prístupnej) úradnej tabuli nedošlo k porušeniu zákona o správnom konaní a v konečnom dôsledku aj odkladu účinnosti VZN.
Obec pri vydávaní všeobecne záväzných nariadení (VZN) nie je v postavení správneho orgánu v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Podľa právneho názoru Ministerstva vnútra SR však vzhľadom na zachovanie právnej istoty a jednoty právneho poriadku, aj ak obec neplní funkciu správneho orgánu, by mala zabezpečiť nepretržitý prístup verejnosti k úradnej tabuli tak, ako je to uvedené v § 3 ods. 5 správneho poriadku.
Zverejnenie na internetovej stránke je len doplnkovou službou, ktorú je obec povinná uplatniť v prípade, ak ju má zriadenú. Podmienkou účinnosti VZN je jeho vyvesenie na úradnej tabuli (nie na internetovej adrese), pričom VZN nadobúda účinnosť pätnástym dňom od vyvesenia. Podľa názoru ministerstva vnútra nedodržanie nepretržitosti prístupu verejnosti k úradnej tabuli v tomto prípade nemá vplyv na účinnosť VZN.
Podľa nášho názoru nevyvesením VZN na riadnej úradnej tabuli v obci (nie internetovej), ktorá ako jediná spĺňa požiadavku nepretržitej prístupnosti nebol naplnený predpoklad platnosti a účinnosti VZN v zmysle dikcie § 6 ods. 8 a 9 zákona 369/1990 Zb. o obecnom zriadení; na základe tejto argumentácie by teda mohlo byť argumentované tým, že také VZN nie je pre nikoho záväzné nakoľko nebola dodržaná zákonom stanovená a predpísaná procedúra jeho uvedenia do platnosti a účinnosti – upozornenie na uvedené nedostatky úradnej tabule v obci a na nedostatky v súvislosti so zverejňovaním VZN na úradnej tabuli môžu byť predmetom podania sťažnosti na príslušný organ obce s cieľom zjednať okamžitú nápravu pretože súčasný stav je v rozpore s dikciou zákona alebo tiež predmetom podania podnetu príslušnej okresnej prokuratúre s cieľom vykonať dozor nad dodržiavaním zákonnosti s následným upozornením na nezákonný stav a pokynom uviesť ho do súladu so zákonom.
Obec ako poškodený subjekt by si mala uplatniť svoj nárok na náhradu škody podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Za škodu teda zodpovedá aj starosta, ktorý ju spôsobí nezákonným výkonom svojej právomoci. Uplatnenie nároku by obec uskutočnila podaním žaloby na náhradu škody na príslušnom Okresnom súde.
Je faktom, že ako svedok alebo oznamovateľ trestného činu nemá obyvateľ obce taký rozsah procesných oprávnení ako poškodený, resp. postavenie poškodeného je procesne silnejšie (má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom).
Z tohto dôvodu je snaha obyvateľov obce o tento status logická. Zložitejšia je však otázka, či sa dá uvedený aj zdôvodniť. Poškodeným je v zmysle Trestného poriadku „osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody.“ Z tejto definície by sa v danom prípade dalo uvažovať o možnom naplnení tejto jej časti: „…iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody“.
Judikatúra neuvádza príklad, ktorý by bol čo i len obdobný. Obec je zároveň samostatný právny subjekt, ktorého majetkové práva mohli byť konaním starostu porušené. A v tomto zmysle je obec poškodeným subjektom. Zároveň však nepovažujeme za márne pokúsiť sa ustáť tvrdenie, že obyvateľ je poškodený a nechať na orgánoch činných v trestnom konaní zdôvodnenie opaku.
Tvrdenie by sa mohlo opierať o to, že ste obyvateľom obce, z príslušnosti k obci vyplýva obyvateľovi obce celý rad práv a povinností. Okrem toho, že sa obyvateľ zákonom predpokladaným spôsobom zúčastňuje na samospráve obce je napr. aj povinný podľa § 3 zákona o obecnom zriadení
a) ochraňovať majetok obce a podieľať sa na nákladoch obce, vykonávať menšie obecné služby organizované obcou, ktoré sú určené na zlepšenie života, životného prostredia, ekonomických podmienok a sociálnych podmienok obyvateľov obce a sú vykonávané v záujme obce
b) poskytovať podľa svojich schopností a možností osobnú pomoc pri likvidácii a na odstraňovaní následkov živelnej pohromy alebo havárie v obci. …a pod. podľa uvedeného zákona.
Nehospodárne nakladanie s majetkom obce má priamy vplyv na schopnosť obce zabezpečovať zákonné povinnosti vo vzťahu ku svojim obyvateľom. Z tohto dôvodu má obyvateľ obce priamy záujem na efektívnom a transparentnom nakladaní s obecným majetkom.
Starosta obce musí v rámci svojich právomocí a povinností vykonať všetky úkony k tomu, aby mohlo riadne prebehnúť miestne referendum. Ak by starosta nejakým spôsobom referendum maril, napr. tak, že by nesprístupnil referendovú miestnosť alebo nevytlačil referendové lístky, mohol by sa dopustiť trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda podľa § 351 Trestného zákona. Z dôvodu spáchania a následného odsúdenia za úmyselný trestný čin by starosta mohol prísť o svoj mandát.
Z Vami zaslaných podkladov skutočne vyplýva, že obecné zastupiteľstvo bolo v zmysle petičného zákona povinné prerokovať predloženú petíciu na svojom zasadnutí a umožniť vystúpiť počas prerokovania petície zástupcovi a členovi petičného výboru. V zmysle petičného zákona, ak petíciu podporilo najmenej 1000 osôb alebo aspoň 8 % osôb oprávnených voliť do orgánov samosprávy obce, ktorej bola petícia určená, príslušný orgán verejnej moci prerokuje petíciu so zástupcom a petičným výborom.
Ak bola petícia určená obecnému zastupiteľstvu, je zastupiteľstvo povinné petíciu prerokovať na svojom zasadnutí a umožniť vystúpiť počas prerokovania petície zástupcovi a členom petičného výboru. Spôsob vysporiadania sa s takouto petíciou musí byť zaznamenaný v uznesení z rokovania. Preto máme za to, že obecné zastupiteľstvo nepostupovalo v súlade so zákonom, keď petíciu prerokovalo na neformálnom stretnutí a ani neprizvalo zástupcu a člena výboru. Samozrejme, takýto postup podlieha prokurátorskému prieskumu v zmysle zákona o prokuratúre. Zároveň, ak podanie petície na obecné zastupiteľstvo malo za cieľ ovplyvniť vydanie záväzného stanoviska, ktoré obec v rámci výkonu územnej samosprávy vydáva k investičnej činnosti v jej katastrálnom území, tak to predstavuje ďalší argument, prečo sa prokuratúra mala daným podnetom zaoberať a preskúmať postup obce.
V tejto súvislosti preto môžete podať opakovaný podnet v zmysle § 36 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre „Podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor alebo ním určený prokurátor.“
Zároveň Vám dávame do pozornosti aj možnosť obrátiť sa na hlavného kontrolóra obce, do kontrolných právomocí ktorého patrí v zmysle§ 18d zákona o obecnom zriadení aj kontrola vybavovania sťažností a petícií, kontrola dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov, dodržiavania interných predpisov obce, kontrola plnenia úloh ustanovených osobitnými predpismi a ďalšie.
Ak starostova firma vykonáva služby pre obec, skúmali by sme, za akých okolností prebehlo verejné obstarávanie na tieto služby. Aby bolo verejné obstarávanie vykonané v súlade so zákonom, starosta sa nesmie podieľať na príprave súťažných podkladov (zistiť sa to dá tak, či je alebo nie je na nich podpísaný) a nemôže byť členom komisie na hodnotenie ponúk.
Ak niektorá zo spomínaných skutočností nastala, máte možnosť podať podnet na Úrad pre verejné obstarávanie, aby vykonal kontrolu zákonnosti vykonaného verejného obstarávania. Ak je obec ochotná platiť za právne služby premrštené sumy, je na zvážení tiež podanie trestného oznámenia na starostu za podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, keďže nehospodárne nakladá s financiami obce, čím jej spôsobuje škodu.
Zákon o obecnom zriadení nenariaďuje, aby pripomienky k rozpočtu alebo k iným nariadeniam obce museli byť zverejňované na úradnej tabuli. Ak teda starostka odmietla zverejniť vaše pripomienky na úradnej tabuli, neporušila tým žiadny zákon. Je ale samozrejmé, že v záujme transparentnosti úkonov obce by tak mala učiniť. Ako obyvateľ obce máte aj iné možnosti ako zverejniť svoje pripomienky tak, aby sa k nim dostali ostatní obyvatelia obce – napr. komentárom na webovej stránke obce. Tiež máte možnosť zúčastniť sa rokovania obecného zastupiteľstva a tam predniesť svoje pripomienky.
Marenie referenda je trestným činom, to znamená, že v prípade podozrenia z marenia referenda je možné podať na starostu trestné oznámenie pre tento skutok. Pokiaľ ide o druhú vašu otázku, táto nie je v zákone upravená a treba sa pozrieť na úpravu prijatú vo VZN obce, nakoľko viac informácií týkajúcich sa podmienok organizácie referenda vo vašej obci môžete nájsť v príslušnom nariadení obce, ktoré obec vydáva v zmysle zákona o obecnom zriadení.
Skutočnosť, že obec neupraví podrobnosti o organizácii miestneho referenda formou VZN obce, tak ako jej to ukladá zákon o obecnom zriadení, je samozrejme v rozpore so zákonom. Nemôže však predstavovať prekážku vykonania miestneho referenda. Právny predpis – a azda aj jeho absencia – by totiž nemal(a) dovoľovať akúkoľvek brzdu či znemožnenie vykonania foriem priamej demokracie.
Miestne referendum sa vyhlasuje uznesením obecného zastupiteľstvo, čo vyplýva z ustanovenia § 11a ods. 5 zákona č. o obecnom zriadení „(5) Obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum podľa odseku 1 písm. a), b), d) a e) a odseku 4 tak, aby sa uskutočnilo do 90 dní od schválenia uznesenia o vyhlásení miestneho referenda.“. Toto sa vyťahuje aj na miestne referendum o odvolaní starostu, o ktoré petíciou požaduje aspoň 30% oprávnených voličov.
Obecné zastupiteľstvo vyhlási toto miestne referendum tak, aby sa uskutočnilo do 90 dní od schválenia uznesenia o vyhlásení miestneho referenda. Pre doplnenie dodávame, že v zmysle § 13 ods. 7 zákona o obecnom zriadení platí, že na uznesenie o vyhlásení referenda za odvolanie starostu sa sistačné právo starostu nevzťahuje – teda starosta nemá právomoc pozastaviť výkon uznesenia obecného zastupiteľstva tým, že ho nepodpíše.
V zmysle § 13a ods. 3 zákona o obecnom zriadení: „Obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum o odvolaní starostu, ak to petíciou požaduje aspoň 30% oprávnených voličov“
Definícia oprávneného voliča je uvedená v ustanoveniach § 3 a § 163 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva v zmysle ktorých platí, že:
§ 3: „Právo voliť má každý, kto najneskôr v deň konania volieb dovŕši 18 rokov veku podľa podmienok ustanovených v osobitných častiach (ďalej len „volič“).
§ 163: „Právo voliť do orgánov samosprávy obce má obyvateľ obce, ktorý má trvalý pobyt v obci.“
Z uvedeného vyplýva aj odpoveď na Vašu otázku, t. j. v petícii na vyhlásenie miestneho referenda o odvolaní starostu je potrebné, aby osoby, ktoré sú podpísané pod petíciou na vyhlásenie miestneho referenda o odvolaní starostu uviedli aj svoj dátum narodenia a aj adresu trvalého pobytu.
Zákone o obecnom zriadení tak predstavuje špeciálnu úpravu vo vzťahu k zákonu č. 85/1990 Zb. o petičnom práve a určuje podrobnejšie náležitosti, ktoré musí podporovateľ petície uviesť pri podpore špecifického typu petície – v tomto prípade petícia na vyhlásenie miestneho referenda za odvolanie starostu podľa zákona o obecnom zriadení. Okrem požiadaviek petičného zákona tak musí petícia spĺňať aj požiadavky zákona o obecnom zriadení.
Prenechávanie obecného (mestského) majetku do nájmu upravuje ustanovenie § 9a ods. 9 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí takto:
„9) Ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak, ustanovenia odsekov 1 až 3 a 5 až 7 je obec povinná primerane použiť aj pri prenechávaní majetku obce do nájmu, a to najmenej za také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel veci toho istého druhu alebo porovnateľné veci okrem
a) hnuteľnej veci vo vlastníctve obce, ktorej zostatková cena je nižšia ako 3 500 eur.
b) nájmu majetku obce, ktorého trvanie s tým istým nájomcom neprekročí desať dní v kalendárnom mesiaci,
c) pri nájmoch majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa, o ktorých obecné zastupiteľstvo rozhodne trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, pričom osobitný zreteľ musí byť zdôvodnený; zámer prenajať majetok týmto spôsobom je obec povinná zverejniť najmenej 15 dní pred schvaľovaním nájmu obecným zastupiteľstvom na svojej úradnej tabuli a na svojej internetovej stránke, ak ju má obec zriadenú, pričom tento zámer musí byť zverejnený počas celej tejto doby, d) nájmu nehnuteľného majetku obce registrovanému sociálnemu podniku ako formy investičnej pomoci.
V danej súvislosti je potrebné uviesť, že zákon o majetku obcí neupravuje možnosť takejto zmeny nájomnej zmluvy uzatvorenej podľa ustanovenia § 9a ods. 9 zákona o majetku obcí. Účelom verejnej obchodnej súťaže, resp. podmienok ustanovenia § 9a zákona o majetku obcí, je súťaženie o čo najvýhodnejšie podmienky pre danú obec (resp. mesto) a víťazná (pre obec najvýhodnejšia) ponuka zaväzuje súťažiteľa a po jej prijatí (schválení) aj samotnú obec. Ak sa táto ponuka, už premietnutá do samotnej zmluvy (v tomto prípade do nájomnej zmluvy) následne zmení prostredníctvom dodatkov tak, že sa zmenia jej podstatné náležitosti, alebo podmienky, ktoré boli do zmluvy zapracované na základe zverejneného zámeru na prenájom, je možné takýto postup charakterizovať ako neprípustné obchádzanie zákonných podmienok.
Takýmto spôsobom by sa veľmi jednoducho dali obchádzať podmienky, ktoré zákon o majetku obcí stanovuje pre nakladanie s majetkom obcí, čím by dochádzalo k popretiu účelu právnej úpravy.
Jedinú zákonnú cestu v tomto prípade vidíme v uplatnení postupu podľa ustanovenia § 9a ods. 9 písm. c) zákona o majetku obcí. Ak je mestské zastupiteľstvo v tomto konkrétnom prípade presvedčené, že schválenie uvedených dodatkov k nájomnej zmluve bolo (resp. je) potrebné, pretože ide o dôvod hodný osobitného zreteľa (na základe podaného zdôvodnenia), malo by postupovať podľa uvedeného ustanovenia a po splnení jeho podmienok uvedené dodatky schváliť trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov mestského zastupiteľstva. Takýto postup by podľa nášho názoru bol v súlade s právnou úpravou nakladania s majetkom obcí.
Ak je všeobecne záväzné nariadenie obce v rozpore so zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom, prokurátor je oprávnený proti takémuto nariadeniu podať protest v zmysle § 23 ods. 1 zákona o prokuratúre.
Protest proti všeobecne záväznému právnemu predpisu podáva prokurátor orgánu verejnej správy, ktorý všeobecne záväzný právny predpis vydal. Ak orgán verejnej správy protestu prokurátora vyhovie, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 90 dní od doručenia protestu prokurátora, nezákonný všeobecne záväzný právny predpis zrušiť, prípadne nahradiť všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý bude v súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ak obecné zastupiteľstvo nevyhovie protestu prokurátora, prokurátor je oprávnený podať žalobu priamo proti všeobecne záväznému nariadeniu, proti ktorému podal protest (§ 45 ods. 4 v súlade s § 357 a nasl. Správneho súdneho poriadku). Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie všeobecne záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej časti, nevykonanie zmeny všeobecne záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej časti, v lehote podľa osobitného predpisu. Prokurátor musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora.
Žalobou môže napadnúť všeobecne záväzné nariadenia aj zainteresovaná verejnosť ak tvrdí, že všeobecne záväzným nariadením obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením vysloví nesúlad všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, označenie a deň prijatia všeobecne záväzného nariadenia, skutočnosť, či vyslovuje nesúlad celého všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia a ustanovenie zákona alebo iného všeobecného právneho predpisu, s ktorým nie je všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie v súlade.
Dňom nadobudnutia právoplatnosti jeho rozhodnutia stráca všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie účinnosť. Správny súd môže uznesením na návrh žalobcu dočasne pozastaviť účinnosť všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok (§ 362 a nasl. Správneho súdneho poriadku).
Z uvedeného vyplýva, že ak nedôjde k zrušeniu uvedeného všeobecne záväzného nariadenia zo strany obce (či už z vlastného podnetu alebo potom, ako dôjde ku konaniu na súde, ak prokurátor podá žalobu na jeho zrušenie) alebo k pozastaveniu účinnosti nariadenia v rámci súdneho konania, predmetné všeobecne záväzné nariadenie je naďalej platné a účinné.
Podľa ustanovenia § 9a ods. 6 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí obec nemôže previesť vlastníctvo svojho majetku priamym predajom na fyzickú osobu, ktorá je v tejto obci
a) starostom obce,
b) poslancom obecného zastupiteľstva,
c) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby zriadenej alebo založenej obcou,
d) prednostom obecného úradu,
e) zamestnancom obce,
f) hlavným kontrolórom obce,
g) blízkou osobou 22e) osôb uvedených v písmenách a) až f).
Podľa ustanovenia § 9a ods. 8 písm. b) zákona o majetku obcí ustanovenia odsekov 1 až 7 sa nepoužijú pri prevode majetku obce, a to b) pozemku zastavaného stavbou vo vlastníctve nadobúdateľa vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou.
Z uvedeného vyplýva, že poslanec obecného zastupiteľstva nemôže priamym predajom získať majetok obce, s výnimkou situácií vymedzených v ustanovení § 9a ods. 8 zákona o majetku obcí. Písmeno b) uvedeného ustanovenia stanovuje výnimku zo zákazu priameho predaja majetku obce do vlastníctva poslanca obecného zastupiteľstva, za predpokladu splnenia nasledovných podmienok:
– ide o pozemok vo vlastníctve obce,
– zastavaný stavbou,
– ktorá je vo vlastníctve poslanca obecného zastupiteľstva a
– pozemok a stavba tvoria neoddeliteľný celok.
Vami uvádzaný prípad nespĺňa uvedené podmienky, pretože nie je splnená podmienka, že stavba a pozemok tvoria neoddeliteľný celok (keďže, ako uvádzate, v súčasnosti sa na pozemku fyzicky uvedená dočasná stavba nenachádza). Nie sú tak naplnené podmienky
výnimky podľa ustanovenia § 9a ods. 8 písm. b) zákona o majetku obcí. V prípade, ak sa napriek tomu takýto prevod uskutoční (uskutočnil), neboli dodržané zákonné podmienky, a teda ide o nezákonný a neplatný prevod majetku a vzniká aktívna legitimácia na podanie žaloby podľa ustanovenia § 9b zákona o majetku obcí, ktoré znie:
(1) Fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt, sa môže domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, dražbou alebo priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu, okrem prípadov, keď tento zákon iný spôsob prevodu pripúšťa.
(2) Žalobu podľa odseku 1 je možné podať na súde do jedného roka odo dňa prevodu vlastníckeho práva z majetku obce na nadobúdateľa.
Obec mala v tomto prípade postupovať podľa ďalších ustanovení § 9a zákona o majetku obcí (ods. 1 až 4) a uvedený majetok predať prostredníctvom verejnej obchodnej súťaže, dražby, alebo priamym predajom s využitím znaleckého posudku (ak nejde o priamy prevod na osoby uvedené v citovanom odseku 6) a pri splnení ďalších podmienok uvedených v týchto ustanoveniach.
Predpokladáme, že predmetné uznesenie bolo starostom podpísané, prípadne bolo potvrdené trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov obecného zastupiteľstva, ak starosta odmietol dané uznesenie podpísať. Podľa § 16 ods. 2 písm. d) zákona o obecnom zriadení je na vykonávanie uznesení obecného zastupiteľstva príslušný obecný úrad, ktorý riadi starosta. Na kontrolu dodržiavania uznesení obecného zastupiteľstva je podľa § 18d ods. 1 zákona o obecnom zriadení oprávnený hlavný kontrolór obce. Ak hlavný kontrolór dospeje k záveru, že uznesenie obecného zastupiteľstva nie je dodržiavané, predloží obecnému zastupiteľstvu správu o výsledkoch kontroly. Následne obecné zastupiteľstvo môže na základe tejto správy prijať uznesenie, ktorým vyzve starostu obce na plnenie uznesení obecného zastupiteľstva.
V prípade, že hlavný kontrolór obce nekoná z vlastnej iniciatívy, odporúčame Vám obrátiť sa na neho písomnou žiadosťou. Ak by písomná žiadosť zostala zo strany hlavného kontrolóra bez odozvy, môžete sa obrátiť na príslušnú okresnú prokuratúru so svojím podnetom v zmysle zákona o prokuratúre. Ak prokuratúra zistí v postupe starostu, ktorý riadi obecný úrad, porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu alebo nečinnosť, je oprávnená podľa § 28 zákona o prokuratúre podať voči starostovi upozornenie za účelom odstránenia protiprávneho stavu alebo nečinnosti.
Starosta je následne povinný upozorneniu prokurátora vyhovieť a odstrániť protiprávny stav či nečinnosť. Zároveň je povinný o vykonaných krokoch informovať prokurátora. V prípade, že by to neviedlo k odstráneniu protiprávneho stavu, prokurátor sa môže obrátiť na súd podľa všeobecného oprávnenia podľa § 45 Správneho súdneho poriadku. Výsledkom tohto konania by bolo súdne rozhodnutie, v ktorom by súd vyslovil povinnosť starostu konať. Máte tiež možnosť podať trestné oznámenie pre trestný čin marenia úlohy verejným činiteľom (§ 327 Trestného zákona) alebo zneužívania právomoci verejného činiteľa (§ 326 Trestného zákona).
Trestný čin marenia úlohy spácha verejný činiteľ (v tomto prípade starosta), ak z nedbanlivosti zmarí splnenie dôležitej úlohy. Pojem
„dôležitá úloha“ však nie je v slovenskom právnom poriadku bližšie definovaný. Záviselo by teda od prístupu orgánov činných v trestnom konaní a súdov, či by nevykonávanie uznesení obecného zastupiteľstva považovali za zmarenie splnenia dôležitej úlohy.
Zabezpečiť, aby starosta bol prístupný obyvateľom v pracovných hodinách na úrade nie je v kompetencii žiadneho orgánu. Ak starosta nie je prítomný, považujeme to za nedbanlivé vykonávanie funkcie starostu. Existujú v prvom rade dva miernejšie spôsoby ako primäť starostu k dodržiavaniu svojich povinností.
Prvým z nich je podľa § 11b zákona o obecnom zriadení možnosť požiadať obecné zastupiteľstvo o uskutočnenie verejného zhromaždenia obyvateľov obce, na ktorom by občania vyjadrili svoj nesúhlas so spôsobom výkonu funkcie starostu. Druhou možnosťou je adresovať poslancom obecného zastupiteľstva žiadosť, aby podľa § 25 ods. 4 písm. b) zákona o obecnom zriadení položili otázku starostovi ohľadom jeho spôsobu práce. V tejto súvislosti uvádzame, že poslanca obecného zastupiteľstva nemožno k položeniu otázky žiadnym spôsobom donútiť.
Najtvrdšou sankciou za neplnenie povinností starostu je jeho odvolanie z funkcie na základe miestneho referenda. Obecné zastupiteľstvo vyhlási referendum ak sa o tom uznesenie nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov v prípade, že starosta hrubo alebo opakovane zanedbáva svoje povinnosti alebo porušuje právne predpisy.
Obecné zastupiteľstvo môže vyhlásiť miestne referendum o odvolaní starostu aj v prípade, ak jeho neprítomnosť alebo nespôsobilosť na výkon funkcie trvá dlhšie ako šesť mesiacov.
Samotní obyvatelia obce môžu docieliť odvolanie starostu postupnosťou viacerých krokov. Predovšetkým aspoň 30 % oprávnených voličov musí podpísať petíciu za vyhlásenie referenda na odvolanie starostu. Ak táto podmienka bude splnená, obecné zastupiteľstvo je povinné vyhlásiť miestne referendum o odvolaní starostu z funkcie do 90 dní od doručenia petície obci. V prípade, že sa miestneho referenda zúčastní aspoň 50 % oprávnených voličov a za odvolanie starostu bude hlasovať nadpolovičná väčšina platných hlasov účastníkov referenda, tak starostovi zanikne funkcia vyhlásením výsledkov miestneho referenda.
Zákon o obecnom zriadení upravuje podrobnosti voľby hlavného kontrolóra v § 18a ods. 2-3. V ňom prikazuje obecnému zastupiteľstvu vyhlásiť voľbu hlavného kontrolóra na úradnej tabuli a spôsobom v obci obvyklým aspoň 40 dní pred dňom konania voľby.
Kandidát na hlavného kontrolóra musí odovzdať prihlášku najneskôr 14 dní pred dňom konania voľby na obecnom úrade. Voľba hlavného kontrolóra sa pritom musí uskutočniť počas posledných 60 dní funkčného obdobia doterajšieho hlavného kontrolóra. Na jeho zvolenie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov obecného zastupiteľstva.
Ďalšie podrobnosti o spôsobe a vykonaní voľby hlavného kontrolóra, ako aj o náležitostiach prihlášky má ustanoviť obec v uznesení. Z uvedených povinností uložených zákonom o obecnom zriadení vyplýva, že obecné zastupiteľstvo musí vždy vyhlásiť voľbu hlavného kontrolóra pri dodržaní zákonom stanovených lehôt. Nemôže vychádzať z predpokladu, že momentálne zvolený hlavný kontrolór vykonáva svoju funkciu kvalitne a má úmysel sa uchádzať ďalej o funkciu.
Ak teda bolo obecné zastupiteľstvo s jeho prácou spokojné, nič mu nebráni túto spokojnosť vyjadriť pri hlasovaní poslancov obecného zastupiteľstva, a to za predpokladu, že sa tento hlavný kontrolór prihlási do volieb hlavného kontrolóra riadne a včas. Záverom teda konštatujeme, že ak obecné zastupiteľstvo nevyhlásilo deň konania voľby hlavného kontrolóra v súlade so zákonom o obecnom zriadení, nepostupovalo správne.
V zmysle zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení a jeho ustanovenia § 25 ods.1 písm. b) je poslanec povinný najmä zúčastňovať sa zasadnutí obecného zastupiteľstva a jeho orgánov, do ktorých bol zvolený. V zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 písm. g) zákona o obecnom zriadení mandát poslanca zaniká ak sa počas jedného roka nezúčastní ani raz na zasadnutiach obecného zastupiteľstva.
Ak existuje podozrenie, že starosta alebo poslanci nakladajú s majetkom obce nehospodárne, máte k dispozícií niekoľko možností ako postupovať. Jedným z kontrolných mechanizmov fungujúcich vo vnútri obce je hlavný kontrolór obce, na ktorého sa ako občania môžete obrátiť so sťažnosťou ohľadne nehospodárneho nakladania s finančnými prostriedkami resp. majetkom obce.
Ak by kontrolór nechcel spolupracovať, čo sa v praxi stáva, je možné podať podnet aj na Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) prostredníctvom ich formulára. Avšak ani NKÚ nie je povinný sa Vašim podaním zaoberať, čiže nemožno to považovať za ten najúčinnejší prostriedok kontroly.
Ak by zlyhali vyššie citované kontrolné mechanizmy a teda predovšetkým hlavný kontrolór, možno napokon zvažovať preverenie zákonnosti postupov starostu, poslancov a kontrolóra prostredníctvom podnetu na prokuratúru v zmysle § 31 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Tá je následne oprávnená prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov, ak zistí, že starosta, poslanci alebo kontrolór pri výkone svojej funkcie porušujú zákon.
Z ustanovenia § 12 ods. 1 poslednej vety zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení vyplýva, že zasadnutie obecného zastupiteľstva sa nemôže konať v inej obci. Pripájame samotné znenie ustanovenia: „Obecné zastupiteľstvo zasadá v obci, v ktorej bolo zvolené“.
Čo sa týka programu zasadnutia tak v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a jeho ustanovenia § 12 ods. 4 „ Návrh programu zasadnutia obecného zastupiteľstva sa zverejňuje na úradnej tabuli v obci aspoň tri dni pred zasadnutím obecného zastupiteľstva.“
Takže ak program nebol zverejnený na úradnej tabuli obce, rozhodne sa jedná o porušenie zákonnej povinnosti. V takomto prípade sa ako občania obce môžete obrátiť na hlavného kontrolóra obce so sťažnosťou ohľadne porušovania zákona zo strany starostu a poslancov obecného zastupiteľstva. Ak by kontrolór nechcel spolupracovať, čo sa v praxi stáva, je možné podať podnet aj na Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) alebo prokuratúru. Ak teda starosta a poslanci porušujú zákon o obecnom zriadení a porušujú aj všeobecne záväzné nariadenia, môžete podať podnet na prokuratúru v zmysle § 31 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Podľa § 28 je prokurátor následne oprávnený podať orgánu verejnej správy upozornenie na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní opatrenia alebo rozhodnutia alebo jeho nečinnosťou. Ak by ste chceli namietať nezákonnosť uznesení, ktoré boli týmto nezákonným postupom prijaté, môžete podať podnet na prokuratúru, na základe ktorého je prokurátor v zmysle § 22 ods. 1 písm. a) v spojení s § 21 ods.1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre oprávnený podať protest proti všeobecne záväznému nariadeniu územnej samosprávy, jeho opatreniu, rozhodnutiu alebo uzneseniu obecného zastupiteľstva, ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.
Vzájomná kontrola vo vnútri obce
Najsilnejším prvkom vnútornej kontroly v obci je hlavný kontrolór. Hlavného kontrolóra volí a odvoláva obecné zastupiteľstvo. Kontrolnú činnosť musí vykonávať nezávisle a nestranne.
Do jeho kontrolnej činnosti patrí kontrola zákonnosti, účinnosti, hospodárnosti a efektívnosti pri hospodárení a nakladaní s majetkom a majetkovými právami obce, kontrola príjmov, výdavkov a finančných operácií obce, kontrola vybavovania sťažností a petícií, kontrola dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane nariadení obce, kontrola plnenia uznesení obecného zastupiteľstva, kontrola dodržiavania interných predpisov obce a kontrola plnenia ďalších úloh ustanovených osobitnými predpismi.
Kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra podlieha obecný úrad, rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené obcou, právnické osoby, v ktorých má obec majetkovú účasť, a iné osoby, ktoré nakladajú s majetkom obce alebo ktorým bol majetok obce prenechaný na užívanie, a to v rozsahu dotýkajúcom sa tohto majetku, osoby, ktorým boli poskytnuté z rozpočtu obce účelové dotácie alebo návratné finančné výpomoci, či nenávratné finančné výpomoci podľa osobitného predpisu v rozsahu nakladania s týmito prostriedkami.
Hlavný kontrolór, okrem vyššie uvedenej kontrolnej činnosti:
– predkladá obecnému zastupiteľstvu raz za šesť mesiacov návrh plánu kontrolnej činnosti,
– vypracúva odborné stanoviská k návrhu rozpočtu obce a k návrhu záverečného účtu obce pred jeho schválením v obecnom zastupiteľstve, – predkladá správu o výsledkoch kontroly priamo obecnému zastupiteľstvu na jeho najbližšom zasadnutí,
– predkladá obecnému zastupiteľstvu najmenej raz ročne správu o kontrolnej činnosti, a to do 60 dní po uplynutí kalendárneho roku,
– spolupracuje so štátnymi orgánmi vo veciach kontroly hospodárenia s prostriedkami pridelenými obci zo štátneho rozpočtu alebo zo štrukturálnych fondov Európskej únie, – je povinný vykonať kontrolu, ak ho o to požiada obecné zastupiteľstvo alebo starosta, ak vec neznesie odklad.
Hlavný kontrolór sa zúčastňuje na zasadnutiach obecného zastupiteľstva a obecnej rady s hlasom poradným; môže sa zúčastňovať aj na zasadnutiach komisií zriadených obecným zastupiteľstvom. Hlavný kontrolór je povinný na požiadanie bezodkladne sprístupniť výsledky kontrol poslancom alebo starostovi.
Občania sa môžu na hlavného kontrolóra obracať so sťažnosťami v rámci jeho právomocí.
Starosta môže pozastaviť výkon uznesenia obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné tak, že ho nepodpíše.
Ak bol výkon uznesenia obecného zastupiteľstva pozastavený, môže obecné zastupiteľstvo toto uznesenie trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov opätovne schváliť. Ak obecné zastupiteľstvo uznesenie nepotvrdí do troch mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť. Výkon potvrdeného uznesenia starosta nemôže pozastaviť.
Obecné zastupiteľstvo zasadá podľa potreby, najmenej však raz za tri mesiace. Ak požiada o zvolanie zasadnutia obecného zastupiteľstva aspoň tretina poslancov, starosta zvolá zasadnutie obecného zastupiteľstva tak, aby sa uskutočnilo do 15 dní od doručenia žiadosti na jeho konanie. Ak starosta nezvolá zasadnutie obecného zastupiteľstva, zvolá ho zástupca starostu alebo iný poslanec poverený obecným zastupiteľstvom. Ak starosta nie je prítomný alebo odmietne viesť takto zvolané zasadnutie obecného zastupiteľstva, vedie ho ten, kto zvolal obecné zastupiteľstvo.
Obecné zastupiteľstvo má v kompetencii vyhlásiť miestne referendum o odvolaní starostu. Obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum o odvolaní starostu, ak to petíciou požaduje aspoň 30% oprávnených voličov. Môže tiež vyhlásiť miestne referendum o odvolaní starostu, ak neprítomnosť alebo nespôsobilosť starostu na výkon funkcie trvá dlhšie ako šesť mesiacov. Výsledky miestneho referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila aspoň polovica oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov miestneho referenda.
Obecné zastupiteľstvo môže tiež zriaďovať komisie ako svoje stále alebo dočasné poradné, iniciatívne a kontrolné orgány. Komisie sú zložené z poslancov a z ďalších osôb zvolených obecným zastupiteľstvom. Členom týchto komisií, ktoré majú okrem iného aj kontrolnú funkciu, môžu byť teda aj samotní občania.
Fyzické aj právnické osoby sa môžu obracať na prokurátora s podnetom, ktorý smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti (§ 31 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre – ďalej len “zákon o prokuratúre”).
Podnetom nie je podanie, ktoré: a) je anonymné, b) nie je čitateľné alebo zrozumiteľné, c) má charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, návrhu alebo žiadosti, d) je zaslané na prokuratúru len pre informáciu, e) poukazuje na nedostatky v činnosti orgánu verejnej moci, ktorých odstránenie alebo vybavenie je upravené osobitným predpisom alebo ktorých odstránenie alebo vybavenie nepatrí do pôsobnosti prokuratúry, f) je sťažnosťou, g) je oznámením o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin, alebo iným podaním, na vybavenie ktorého sa vzťahuje Trestný poriadok. Každé podanie posudzuje prokurátor podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené. Podnet možno podať písomne, ústne do zápisnice, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami (len so zaručeným elektronickým podpisom).
Podnet musí obsahovať:
● komu je určený
● akej veci sa týka
● kto ho podáva
● proti komu smeruje
● čoho sa podávateľ podnetu domáha
● odôvodnenie podnetu
● musí byť datovaný a podpísaný podávateľom podnetu alebo jeho zástupcom
Ak sa podávateľ podnetu domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia, k podnetu priloží aj napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie a uvedie dôvody, pre ktoré považuje toto rozhodnutie alebo opatrenie za nezákonné. Ak nemôže k podnetu priložiť napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, musí uviesť jeho spisovú značku, dátum jeho vydania a orgán, ktorý ho vydal, a ak ani to nie je možné, musí aspoň uviesť, kedy a ako sa o rozhodnutí alebo opatrení dozvedel.
Ak podnet nemá uvedené náležitosti, prokurátor vyzve podávateľa podnetu, aby podnet opravil alebo doplnil v lehote, ktorú mu určí; táto lehota nesmie byť kratšia ako desať dní. Ak prokurátor zistí, že na vybavenie podania je príslušný iný orgán, postúpi ho príslušnému orgánu a o postúpení podania upovedomí jeho podávateľa najneskôr do 15 dní od pridelenia podania na vybavenie.
Podnet možno podať na ktorejkoľvek prokuratúre. Prokurátor musí prijatie písomného podnetu potvrdiť. Prokurátor je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov odo dňa, keď mu bol podnet pridelený. V odôvodnených prípadoch (napr. sťažené vyhľadávanie podkladov, zložitá právna podstata veci) môže nadriadený prokurátor túto lehotu predĺžiť. Podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor. Ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.
Pri vybavovaní podnetu je prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie žaloby na súd, návrhu na začatie konania alebo opravného prostriedku, či je dôvod na vstup do už začatého konania pred súdom alebo na vykonanie iných opatrení, na ktoré je podľa zákona oprávnený generálny prokurátor alebo prokurátor. Prokurátor pri vybavovaní podnetu prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.
Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov. Alebo vykoná opatrenia, na ktorých vykonanie je oprávnený generálny prokurátor alebo prokurátor. Ak prokurátor zistí, že podnet nie je dôvodný, podnet odloží, o čom písomne vyrozumie podávateľa podnetu.
Právne prostriedky prokurátorského dozoru
V zmysle § 23 zákona o prokuratúre, je prokurátor oprávnený podať protest proti rozhodnutiam a opatreniam orgánov verejnej správy, proti uzneseniam orgánov územnej samosprávy a všeobecne záväzným právnym predpisom vydaných orgánmi verejnej správy, ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Za orgány verejnej správy sa považujú orgány štátnej správy, t. j. napr. okresný úrad alebo ministerstvo a orgány územnej samosprávy napr. obec alebo samosprávny kraj, ale aj štátne orgány, ktoré majú v právomoci vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov (napr. Národná banka Slovenska).
Prokurátor je teda oprávnený podať protest napr. proti rozhodnutiu vydanom okresným úradom, ktoré je v rozpore so zákonom alebo proti uzneseniu obecného zastupiteľstva, ktoré porušuje všeobecne záväzné nariadenie obce.
Podľa § 28 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre prokurátor je oprávnený podať orgánu verejnej správy upozornenie na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní rozhodnutí , opatrení a všeobecne záväzných právnych predpisov, prípadne v postupe orgánov územnej samosprávy pri vydávaní uznesení alebo jeho nečinnosťou. Prokurátor podáva upozornenie orgánu verejnej správy, ktorého postup alebo nečinnosť namieta.
Upozornenie však môže podať aj nadriadenému orgánu oprávnenému vykonať nápravu vo veci. Ak porušenie zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov spočíva v nečinnosti orgánu verejnej správy, prokurátor vždy zašle upozornenie na vedomie, ak je to možné aj jeho nadriadenému orgánu.
Orgán verejnej správy je povinný vybaviť upozornenie prokurátora bezodkladne, najneskôr však do 30 dní od doručenia upozornenia prokurátora, alebo ak orgán verejnej správy zistí, že upozornenie prokurátora je dôvodné, je povinný v tej istej lehote odstrániť protiprávny stav a o prijatých opatreniach upovedomiť prokurátora. Ak má orgán verejnej správy svoj nadriadený orgán, odstúpi mu v rovnakej lehote upozornenie prokurátora na vybavenie a v rovnakej lehote o tom upovedomí prokurátora. Nadriadený orgán je povinný vybaviť upozornenie prokurátora do 30 dní od jeho doručenia orgánom verejnej správy.
Ak by orgán verejnej správy zostal nečinný alebo nevykonal nápravu v zmysle prokurátorských opatrení, je prokurátor oprávnený podať žalobu na správny súd v zmysle zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len “SSP”).
V zmysle § 22 ods. 1 písm. c) zákona o prokuratúre je jedným z právnych prostriedkov dozoru prokurátora správna žaloba a žaloba na správny súd podľa osobitného predpisu.
V zmysle § 45 ods. 1 SSP je prokurátor oprávnený podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.
Prokurátor je rovnako oprávnený podať žalobu proti nečinnosti, ak orgán verejnej správy zostal nečinný aj po upozornení prokurátora (§ 45 ods. 2 SSP).
Prokurátor je oprávnený podať žalobu aj proti uzneseniu zastupiteľstva, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené (§ 45 ods.3 SSP).
Prokurátor je taktiež oprávnený podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené (§45 ods. 4 SSP).
Fyzické a právnické osoby sa tiež môžu obrátiť s oznámením alebo podnetom na Najvyšší kontrolný úrad, ak evidujú nezákonné nakladanie s majetkom obce alebo nezákonné hospodárenie obce. Najvyšší kontrolný úrad však nemá povinnosť v určitej lehote vysporiadať sa s týmto podaním. Takýto podnet však môže Najvyšší kontrolný úrad použiť ako podklad pre svoju kontrolnú činnosť.
Najvyšší kontrolný úrad, čo sa týka obcí, kontroluje hospodárenie s majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, záväzkami a pohľadávkami obcí. Kontroluje aj spôsob vyrubovania a vymáhania daní, ciel, odvodov, poplatkov a pokút, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu republiky alebo rozpočtov obcí.
Úrad vykonáva kontrolu z hľadiska dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov, hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti. Úrad môže predkladať kontrolovaným subjektom a príslušným orgánom odporúčania na riešenie nedostatkov zistených v rámci uplatňovania jeho pôsobnosti.
Úrad oznámi kontrolou zistené nedostatky tomu orgánu obce, ktorý koná v mene obce v súvislosti s činnosťou kontrolovaného subjektu. Ak je kontrolovaným subjektom obec, úrad oznámi kontrolou zistené nedostatky zastupiteľstvu obce. Orgán, ktorému úrad oznámil kontrolou zistené nedostatky, je povinný v rozsahu svojej pôsobnosti a v lehote určenej úradom zabezpečiť odstránenie oznámených nedostatkov a bezodkladne poslať o tom úradu správu. Ak tieto svoje povinnosti nesplní starosta obce (primátor mesta), úrad predloží vec zastupiteľstvu obce.
O osobitne dôležitých zisteniach a poznatkoch vyplývajúcich z pôsobnosti úradu informuje predseda úradu Národnú radu Slovenskej republiky a príslušné orgány.
Jednou z možností ako sa obyvatelia obce môžu zapojiť aktívne do fungovania svojej obce, je vysloviť nespokojnosť s konaním starostu, a to tak, že ho odvolajú v miestnom referende. Konanie miestneho referenda môžu obyvatelia podnietiť zorganizovaním petície.
Pri spísaní takejto petície sa postupuje podľa zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve a zároveň podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Vzor petície na stiahnutie: Petícia na vyhlásenie miestneho referenda.
Podľa § 11a zákona o obecnom zriadení, musí zastupiteľstvo obce vyhlásiť miestne referendum o odvolaní starostu, v prípade, ak sa pod petíciu za vyhlásenie miestneho referenda o odvolaní starostu podpíše aspoň 30 % oprávnených voličov.
Oprávneným voličom podľa ustanovenia § 2 zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do samosprávnych orgánov obcí je:
– občan Slovenskej republiky
– s trvalým pobytom v obci, kde sa majú voľby (miestne referendum) vykonávať
– ktorý dosiahol vek 18 rokov
Petíciu za odvolanie starostu overujú aspoň traja poslanci určení obecným zastupiteľstvom, ktorí nemôžu byť členmi petičného výboru. Ak petícia spĺňa náležitosti ustanovené zákonom o petičnom práve, obecné zastupiteľstvo musí vyhlásiť miestne referendum obce tak, aby sa uskutočnilo do 90 dní od doručenia petície.
Výsledky miestneho referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila aspoň polovica oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov miestneho referenda. Obec vyhlási výsledky referenda do troch dní od doručenia zápisnice o výsledkoch hlasovania na úradnej tabuli obce a na webovom sídle obce. V prípade, ak je referendum úspešné, mandát starostu zaniká vyhlásením výsledku miestneho referenda.
Ak by došlo k takej situácii, že obecné zastupiteľstvo na základe platnej petície nevyhlási miestne referendum, je nevyhnutné sa obrátiť s podnetom na okresnú prokuratúru s uvedením všetkých skutočností a dôkazov, ktoré svedčia tomu, že referendum malo byť vyhlásené.
Prokurátor môže v takom prípade vydať upozornenie na účel odstránenia nezákonnosti, ku ktorej došlo nečinnosťou z dôvodu nevyhlásenia referenda.
Obecné zastupiteľstvo je povinné vybaviť upozornenie prokurátora bezodkladne, najneskôr však do 30 dní od jeho doručenia. Ak obecné zastupiteľstvo zistí, že upozornenie prokurátora je dôvodné, je povinné v lehote 30 dní odstrániť protiprávny stav a o prijatých opatreniach upovedomiť prokurátora. Ak sa obecné zastupiteľstvo domnieva, že upozornenie prokurátora nie je dôvodné, upovedomí o tom v lehote 30 dní prokurátora. Ak obecné zastupiteľstvo zostalo nečinné aj po upozornení, je prokurátor oprávnený podať žalobu na správny súd podľa Správneho súdneho poriadku.
V zmysle § 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí sú orgány obce a organizácie povinné hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia.
Orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Sú povinné najmä udržiavať a užívať majetok, chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím, používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi.
Od prvého júla 2009 sú obce a VÚC v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí povinné predávať a prenajímať svoj majetok vo verejnej obchodnej súťaži, dražbe alebo priamym predajom najmenej za cenu podľa znaleckého posudku.
Uvedené pravidlá by mali zabezpečiť čo najvyššie zhodnotenie verejného majetku, ide o mimoriadne významný príspevok k transparentnému a efektívnemu nakladaniu s verejným majetkom. Právna úprava predstavovala reakciu na prax niektorých slovenských samospráv, u ktorých dochádzalo k predaju majetku, alebo jeho prenajímaniu za cenu výrazne nižšiu, než je cena trhová. Obce či vyššie územné celky predávali majetok za cenu, ktorá nebola určená ani výsledkom súťaže, ani na základe znaleckého ohodnotenia. Navyše sa nakladanie s majetkom často dialo bez informovania obyvateľov.
Obec musí tiež zverejniť zámer predať svoj majetok a spôsob jeho predaja na svojej úradnej tabuli, na internetovej stránke obce, ak ju má obec zriadenú, a v regionálnej tlači. Táto povinnosť by mala prispieť k transparentnosti pri nakladaní s majetkom a zabezpečiť obyvateľom obce informovanosť o nakladaní s ním.
Obec nemôže previesť vlastníctvo svojho majetku priamym predajom na fyzickú osobu, ktorá je v tejto obci starostom obce, poslancom obecného zastupiteľstva, štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby zriadenej alebo založenej obcou, prednostom obecného úradu, zamestnancom obce, hlavným kontrolórom obce, blízkou osobou osôb uvedených vyššie.
Bližšie podmienky nakladania s majetkom obce sú uvedené v zákone o majetku obcí. Zároveň v časti odkazy nájdete stanoviská Ministerstva financií SR k danej problematike v konkrétnych prípadoch.
Popis možností, čo môžu občania robiť, ak obec nakladá s majetkom nehospodárne nájdete tiež vo filme VIA IURIS – Nakladanie s obecným majetkom.
Zákon o majetku obcí umožňuje obyvateľom obce a VÚC podať návrh na súd na určenie neplatnosti prevodu majetku obce alebo VÚC.
Fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt, sa môže domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, dražbou alebo priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu, okrem prípadov, keď tento zákon iný spôsob prevodu pripúšťa. V záujme právnej istoty ďalších nadobúdateľov je toto právo obmedzené na dobu jedného roka odo dňa prevodu.
Žalobu je možné podať na súde do jedného roka odo dňa prevodu vlastníckeho práva z majetku obce na nadobúdateľa. V žalobe nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem, tak ako je to u iných určovacích žalôb. Je daný tým, že priamo zákon zaviedol aktívnu legitimáciu obyvateľov obce.
Ak obec prevedie vlastnícke právo k nehnuteľnému majetku v prospech podnikateľa, nemala by ho v zmysle zákona č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( zákon o štátnej pomoci) predať za cenu nižšiu ako je cena trhová. Ak nebude podľa uvedeného postupovať, mal by byť tento prevod skúmaný z hľadiska možného rozporu s pravidlami poskytovania štátnej pomoci.
Podľa čl. 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.
Štátnou pomocou sú také opatrenia v prospech podnikov, ktoré spĺňajú nasledovné štyri kumulatívne kritériá:
- prevod verejných zdrojov (v čl. 107 ZFEÚ označené ako „štátne prostriedky“) a pripísateľnosť štátu,
- ekonomické zvýhodnenie príjemcu pomoci,
- selektívnosť opatrenia pomoci,
- vplyv na hospodársku súťaž, vplyv na vnútorný obchod EÚ.
Príjemcom pomoci je v zmysle zákona o štátnej pomoci ten, kto vykonáva hospodársku činnosť bez ohľadu na právnu formu a spôsob financovania a v koho prospech bol vykonaný právny úkon, ktorý ho oprávňuje na získanie pomoci. Na účely zákona o štátnej pomoci sa hospodárskou činnosťou rozumie každá činnosť, ktorá spočíva v ponuke tovaru alebo služieb alebo v ponuke tovaru a služieb na trhu.
Štátna pomoc sa môže poskytnúť, len ak je schválená Komisiou. Poskytovateľ je povinný pred poskytnutím štátnej pomoci požiadať Komisiu o jej schválenie (všeobecná notifikačná povinnosť), okrem prípadov výnimiek. V prípade, ak dôjde k poskytnutiu neoprávnenej pomoci, je poskytovateľ povinný vymáhať od príjemcu sumu, ktorá zodpovedá neoprávnenej pomoci vrátane úroku podľa sadzby určenej Komisiou.
Výnimku zo všeobecnej notifikačnej povinnosti predstavuje napr. minimálna pomoc, tzv. pravidlo de minimis, ktorá je bližšie upravená v nariadení Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis .. Uvedené nariadenie stanovuje, že pomoc podnikateľovi, ktorá neprekračuje strop 200 000 EUR počas obdobia troch daňových rokov a ktorá spĺňa určité podmienky, nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle čl. 107 ods. 1 zmluvy, keďže sa považuje za pomoc, ktorá neovplyvňuje obchod ani nenarúša hospodársku súťaž. Takáto pomoc sa preto nemusí notifikovať (schváliť).
V prípade podnikov vykonávajúcich cestnú nákladnú dopravu, je tento strop stanovený na 100 000 EUR pre jediný podnik, v priebehu troch fiškálnych rokov, pričom pomoc na nákup vozidiel cestnej nákladnej dopravy podnikom, ktoré vykonávajú cestnú nákladnú dopravu v prenájme alebo za úhradu je vylúčená.
V zmysle § 19 ods. 10 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy je Ministerstvo financií oprávnené rozhodnúť o zavedení nútenej správy, ak nastali skutočnosti, že celková výška záväzkov obce po lehote splatnosti presiahne 15% skutočných bežných príjmov obce predchádzajúceho rozpočtového roka a ak neuhradila niektorý uznaný záväzok do 60 dní odo dňa jeho splatnosti, a zároveň obec nezaviedla ozdravný režim.
Pre potreby zavedenia ozdravného režimu sa do celkovej výšky záväzkov obce po lehote splatnosti 60 dní nezapočítavajú záväzky z realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, operačných programov spadajúcich do cieľa Európska územná spolupráca a programov financovaných na základe medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi najviac v sume zmluvne dohodnutého nenávratného finančného príspevku.
Podnet na konanie zákon nerieši, je však možné podnetom napríklad od zastupiteľstva, na preverenie skutočností týkajúcich sa rozpočtového provizória, vyvolať konanie Ministerstva financií a následne aj rozhodnutie o zavedení nútenej správy. Na to však musia byť splnené ekonomické parametre uvedené vyššie. Ak obyvatelia majú opodstatnené podozrenie, že môže dôjsť k naplnenie podmienok o nútenej správe, je vhodné podať podnet na Ministerstvo financií.
V prípade, že starosta obce hrubo porušuje svoje povinnosti, prichádza do úvahy aj jeho trestnoprávna zodpovednosť.
Starosta sa môže dopustiť trestného činu porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, ak spôsobí obci malú škodu tým, že poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok. Potrestá sa odňatím slobody až na dva roky (§ 237 a nasl. Trestného zákona).
Do úvahy tiež prichádza spáchanie trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa (§ 326 Trestného zákona). Tento trestný čin spácha verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, prekročí svoju právomoc, alebo nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci alebo z rozhodnutia súdu, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.
Podľa § 128 ods. 1 Trestného zákona platí podmienka, že trestný čin musí byť spáchaný v súvislosti s právomocou a zodpovednosťou verejného činiteľa. Táto právomoc musí vyplývať z ústavy alebo zo zákonov. Právomocou verejného činiteľa je najmä rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb. Podľa výkladu Generálnej prokuratúry SR musí takéto rozhodovanie o právach a povinnostiach obsahovať „prvok moci a prvok rozhodovania“. A keďže výkon každej povinnosti starostu nie je aj výkonom jeho právomoci, je potrebné vopred zvážiť a posúdiť skutkový stav.
Uvedené možno doplniť aj uznesením Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Tz 22/2004, ktorým podľa § 268 ods. 1 Trestného poriadku zamietol sťažnosť pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor Slovenskej republiky proti právoplatnému rozhodnutiu prokurátora okresnej prokuratúry. V odôvodnení tohto uznesenia sa okrem iného uvádza, že „…Aby obvinený mohol byť považovaný za verejného činiteľa nepostačuje len správne zistenie, že v čase činu bol voleným funkcionárom samosprávy, primátorom mesta B., a že sa podieľal na plnení úloh spoločnosti a štátu, ktorými treba rozumieť výkon dôležitých verejných funkcií. Súčasne by musela byť totiž splnená aj podmienka, že používal pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Chápanie pojmu právomocí obvineného v súvislosti s odplatným prevodom nehnuteľného majetku mesta na právnickú osobu v podanom mimoriadnom opravnom prostriedku nie je správne. Jeho kritériom totiž nie je to, o plnenie akej z úloh mesta ktoré obvinený zastupoval navonok išlo, ani to, že v majetkovoprávnom vzťahu zastupoval jeho obyvateľov, v záujme ktorých bol povinný konať. Nesporne išlo o konanie, ktoré malo širší spoločenský dosah a dotýkalo sa verejného záujmu, avšak pojem právomoci musí v sebe vždy zahrňovať prvok moci a rozhodovania…. Názor sťažovateľa, že zákon v tejto spojitosti primátorovi priznáva konkrétne právomoci, ktoré sú sčasti obmedzené kompetenciou mestského zastupiteľstva schvaľovať zmluvné prevody nehnuteľného majetku [§ 9 ods. 2 písm. a) Zákona o majetku obcí] prehliada, že prvok rozhodovania a moci podľa zákona prináleží práve spomenutému zastupiteľskému zboru, ktorého rozhodnutia vykonáva primátor ako výkonný orgán hlavného mesta.“
Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak sa verejný činiteľ dopustí trestného činu zneužívajúc na to svoje postavenie, zamestnanie, funkciu, prístup k zdrojom a dôveru, ktorá mu bola zverená, nemusí sa dopustiť trestného činu verejných činiteľov. Môže však ísť o spáchanie iného trestného činu alebo porušenie iných ustanovení zákona, za ktoré mu hrozí sankcia.
Ďalšou skutkovou podstatou trestného činu, ktorá môže byť starostom pri porušení jeho povinností naplnená, je trestný čin uvedený v § 327a Trestného zákona. V zmysle tohto verejný činiteľ, ktorý z nedbanlivosti nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci pri správe majetku štátu, majetku obce, majetku vyššieho územného celku alebo majetku verejnoprávnej inštitúcie, hoci vedel, že tým môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, a spôsobí tým škodu veľkého rozsahu na majetku štátu, majetku obce, majetku vyššieho územného celku alebo majetku verejnoprávnej inštitúcie, alebo spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb alebo smrť viacerých osôb, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
Každý, kto sa o nezákonnom konaní starostu dozvie, môže podať trestné oznámenie orgánom činným trestnom konaní (napr. najbližšie oddelenie policajného zboru), ktoré sa musia s jeho podaním zaoberať. Občanov často odradí od podania trestného oznámenia strach, že by mohli byť trestne stíhaní za krivé obvinenie alebo ohováranie. Tieto obavy nie sú ale opodstatnené, keďže pri oboch trestných činoch by sa musel preukázať ich úmysel, že chceli uvádzať nepravdivé informácie.
Bližšie k zodpovednosti verejných činiteľov sa môžete dočítať v analýze – Zodpovednosť verejných činiteľov vydanej VIA IURIS. Prečítajte si celú publikáciu.
Vzory, odkazy, predpisy
Film VIA IURIS o zákonnom postupe odvolávania starostu, ktorý stratil dôveru občanov – Starosti so starostom
Film VIA IURIS o tom, čo môžu občania robiť, ak ich obec nakladá so svojim majetkom nehospodárne – Nakladanie s obecným majetkom
Stanoviská Ministerstva financií Slovenskej republiky k nakladaniu s majetkom obce:
Stanovisko Ministerstva financií SR 1
Stanovisko Ministerstva financií SR 2
Stanovisko Ministerstva financií SR 3
Stanovisko Ministerstva financií SR 4
Stanovisko Ministerstva financií SR 5
Stanovisko Ministerstva financií SR 6
