V obci Ďubákovo v okrese Poltár bola v dôsledku stavebnej uzávery od roku 1982 limitovaná akákoľvek stavebná činnosť. Stavebná uzávera bola uložená preto, aby sa nemohlo sťažiť budúce využitie územia určeného na výstavbu prečerpávacej vodnej elektrárne Ipeľ (PVE Ipeľ). Cieľom stavebnej uzávery bolo minimalizovať náklady na možné vykupovanie, respektíve vyvlastňovanie nehnuteľností pri prípadnej výstavbe energetického diela. Stavebná uzávera bola predĺžená v roku 1996, pričom účel aj cieľ boli rovnaké, hoci nie tak explicitne vyjadrené. Navyše, ani na novom rozhodovaní o stavebnej uzávere sa nemohli zúčastniť a vyjadriť sa k nemu obec ani jej jednotliví obyvatelia, a bolo tak vydané v rozpore s ich vôľou.

Ústavný súd zrušil stavebnú uzáveru a vodné dielo doposiaľ nestojí. Sudca ústavného súdu skonštatoval, že išlo o teror štátu voči malým obciam.

Ústavný súd konštatoval nasledovné:

• „Vo veci neexistovala vzájomná a nevyhnutná súladnosť prepojenosti a podmienenosti“ medzi vydaným rozhodnutím o stavebnej uzávere a príslušnými nevyhnutnými územnoplánovacími podkladmi. Inými slovami – vo veci neexistovala žiadna iná potrebná dokumentácia, ktorá by mohla byť podkladom pre vydanie potrebných povolení na výstavbu PVE Ipeľ.
• Z dostupnej dokumentácie ani z vyjadrení príslušných orgánov a investora bolo nepochybné, že reálny termín začatia výstavby výstavby PVE Ipeľ nie je zatiaľ ani približne známy. Na základe toho ústavný súd považoval stavbu PVE Ipeľ „skôr za perspektívne zámery, resp. výhľadové aktivity, o ktorých však nie je známe, kedy a či vôbec budú aj konkrétne realizované“
• Ústavný súd poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Sporrong a Lonroth v. Švédske kráľovstvo, 1982), podľa ktorého „neúmerne dlhá doba, počas ktorej sú vlastníci nehnuteľností bez pozbavenia vlastníckeho práva vystavení zásahom spôsobujúcim narušovanie pokojného užívania nehnuteľností, je neprípustným zasahovaním do základného práva pokojne užívať svoj majetok.“ Preto napadnuté rozhodnutie o stavebnej uzávere vydané bez reálneho právneho dôvodu nepriaznivo zasiahlo najmä právo užívať a právo nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami.