Ako zvolať zhromaždenie
Ako občania máme právo pokojne sa zhromažďovať. Zhromaždením sa rozumie protest, demonštrácia, pochod alebi iné verejne prístupné stretnutie ľudí, ktorého cieľom je využívanie slobody prejavu a iných ústavných práv, šírenie informácií a názorov alebo účasť na riešení verejných a iných spoločných záležitostí vyjadrením postojov a stanovísk.
Toto právo možno obmedziť, len ak je to nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu.
Čo je dobré vedieť pred zvolaním zhromaždenia či protestu? Treba na protest alebo demonštráciu povolenie? Kedy môže byť zhromaždenie rozpustené alebo zakázané?
Tento manuál vám poskytne dôležité informácie, ktoré by ste mohli potrebovať.
Občania majú právo pokojne sa zhromažďovať. Toto právo možno obmedziť, len ak je to nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu. Bolo tomu tak napríklad počas počas pandémie, keď bol dočasne vyhlásený núdzový stav.
Zhromaždenie, demonštrácia alebo protest sa nesmie podmieňovať povolením. Konanie zhromaždenia stačí iba vopred oznámiť obci alebo mestu (v Bratislave a Košiciach príslušnej mestskej časti).
Zhromaždenie alebo protest môže zvolať občan starší ako 18 rokov, skupina osôb alebo právnická osoba, ak má sídlo, podnik alebo organizačnú zložku v SR, vrátane zahraničnej právnickej osoby.
Obec (mesto) môže výnimočne a len za podmienok uvedených v zákone zhromaždenie zakázať alebo nariadiť jeho rozpustenie. V takom prípade sa zvolávateľ môže účinne brániť na súde.
Súd má povinnosť rozhodnúť o oprávnenosti takéhoto kroku do troch dní.
Zhromaždenia sa nesmú konať v okruhu 50 m od Národnej rady SR alebo od miest, kde rokuje národná rada alebo jej výbory. Podobne v čase zasadania ústavného súdu sú zakázané zhromaždenia za účelom pôsobenia na jeho rozhodovanie, a to v okruhu 100 m od budovy ústavného súdu alebo miesta, kde tento súd pojednáva.
Zvolávateľ je povinný najmenej päť dní pred zhromaždením písomne oznámiť konanie zhromaždenia obci, na území ktorej sa má zhromaždenie konať. Oznámenie v kratšej lehote úrad môže (a nemusí) prijať. V prípade, že úrad oznámenie neprijme a zhromaždenie by sa napriek tomu uskutočnilo, išlo by o neoznámené zhromaždenie a zvolávateľ by sa dopustil priestupku (v prípade fyzickej osoby, s pokutou do 165 eur) alebo správneho deliktu ( pri právnickej osobe, s pokutou do 663 eur) proti zhromažďovaciemu právu .
Oznámenie o konaní zhromaždenia musí obsahovať tieto údaje:
účel zhromaždenia, deň a miesto jeho konania, čas začatia a predpokladaný čas jeho ukončenia,
- predpokladaný počet účastníkov zhromaždenia,
- opatrenia, ktoré zvolávateľ urobí, aby sa zhromaždenie konalo v súlade so zákonom (ako napríklad počet usporiadateľov, spôsob ich označenia, a pod.)
- východiskové miesto, trasu sprievodu a miesto ukončenia ak má ísť o pouličný sprievod,
- meno, priezvisko, rodné číslo a bydlisko zvolávateľa, pri právnickej osobe jej názov, sídlo a meno, priezvisko a bydlisko toho, kto je splnomocnený vo veci konať v jej mene,
- meno, priezvisko a bydlisko toho, kto je splnomocnený konať v zastúpení zvolávateľa,
- ak sa má zhromaždenie konať pod šírym nebom mimo verejných priestranstiev (rozumejú sa tým priestory prístupné bez obmedzenia), je zvolávateľ povinný k oznámeniu priložiť súhlas toho, kto je vlastníkom, prípadne užívateľom pozemku.
Ak chýba niektorý z týchto údajov alebo ak sú údaje nepresné, úrad na to zvolávateľa čo najskôr upozorní. Oznámenie sa považuje za platné až po odstránení nedostatkov, pričom zvolávateľ musí mať na pamäti zachovanie 5 dňovej oznamovacej lehoty.
Naopak, povinnosť oznámenia sa na vás nevzťahuje, ak organizujete stretnutie vo svojom obydlí; na základe menovitej pozvánky v uzavretých priestoroch; ak ako právnická osoba usporiadate zhromaždenie výhradne len pre svojich členov, zamestnancov, či menovite pozvané osoby a taktiež v prípade zhromaždení usporiadaných registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami vo vybraných prípadoch.
Zvolávateľ môže účastníkov zhromaždenia pozývať ústne, písomne a dokonca aj prostredníctvom obecného rozhlasu. Obce a štátne orgány poskytujú zvolávateľovi potrebnú súčinnosť.
Zvolávateľ sám alebo prostredníctvom usporiadateľov zodpovedá za priebeh zhromaždenia. Okrem iného je zvolávateľ na požiadanie obce povinný pomáhať pri zabezpečení riadneho priebehu zhromaždenia, dbať o jeho pokojný priebeh a tiež o to, aby sa podstatne neodchyľovalo od oznámeného účelu zhromaždenia. Rovnako tak účastníci zhromaždenia sú povinní dbať na pokyny zvolávateľa a usporiadateľov. Zvolávateľ je povinný zhromaždenie riadne ukončiť.
Účastníci zhromaždenia sú povinní dbať na pokyny zvolávateľov a usporiadateľov. Ak hrozí, že niekto môže narušiť zhromaždenie, zvolávateľ môže požiadať obecný úrad alebo políciu o poskytnutie ochrany. Rovnako tak zvolávateľ urobí aj vtedy, ak niekto ruší zhromaždenie počas jeho konania, alebo ak sa účastníci po ukončení zhromaždenia pokojne nerozídu.
Ak sa zhromaždenie koná, môže ho rozpustiť zástupca obce alebo policajt len v týchto prípadoch:
- ak bolo zakázané,
- ak zhromaždenie nebolo oznámené a nastali okolnosti, ktoré by odôvodnili jeho zákaz, napríklad sa účastníci dopúšťajú násilností a hrubej neslušnosti (to sa vzťahuje aj na prípady spontánnych, teda nezvolaných zhromaždení),
- ak sa oznámené zhromaždenie podstatne odchýli od oznámeného účelu takým spôsobom, že by bolo odôvodnené ho zakázať,
- ak účastníci zhromaždenia páchajú trestné činy a nápravu sa nepodarilo zaistiť inak, najmä zákrokom proti individuálnym páchateľom,
- ak sa oznámené zhromaždenie koná vo večerných hodinách a pokračuje aj po čase, kedy malo byť ukončené.
Proti rozpusteniu zhromaždenia nemožno podať odvolanie.
Proti rozhodnutiu o rozpustení zhromaždenia je možné podať iba žalobu na súd (§ 402 a nasl. Správneho súdneho poriadku).
Žalobca musí byť v konaní zastúpený advokátom (to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa). Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby.
Žalobu môže podať zvolávateľ zhromaždenia, ktorý tvrdí, že neboli splnené zákonné podmienky na vydanie rozhodnutia o rozpustení zhromaždenia.
Žaloba sa podáva proti orgánu, ktorý rozhodnutie vydal a musí byť podaná v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje. K žalobe musí byť pripojené napadnuté rozhodnutie.
Správny súd musí rozhodnúť o žalobe do troch dní od jej doručenia. Príslušným na rozhodnutie je krajský súd, v ktorého obvode sa nachádza obec (mesto), ktorá rozhodnutie vydala. Správny súd po preskúmaní žaloby uznesením rozhodne, či zhromaždenie bolo alebo nebolo rozpustené v súlade so zákonom, pričom uvedie aj dôvod svojho rozhodnutia.
Zákaz protestu či zhromaždenia je veľmi vážnym obmedzením zhromažďovacieho práva a možno ho obmedziť len zo zákonom stanovených dôvodov. Obec je povinná zakázať zhromaždenie, ak:
- účel zhromaždenia, ktorý je uvedený v oznámení, smeruje k výzve popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie alebo sociálne postavenie alebo na podnecovanie nenávisti a neznášanlivosti z týchto dôvodov,
- účel zhromaždenia smeruje k výzve dopúšťať sa násilia alebo hrubej neslušnosti, prípadne inak porušovať ústavu a zákony,
- zhromaždenie sa má konať na mieste, kde by účastníkom hrozilo závažné nebezpečenstvo pre ich zdravie,
- na rovnakom mieste a v rovnaký čas sa má podľa skôr doručeného oznámenia konať
iné podujatie, respektíve zhromaždenie a zvolávatelia sa nedohodli na úprave času konania zhromaždení (ak sa nedá určiť, ktoré oznámenie bolo doručené skôr, rozhodne sa za účasti zvolávateľov žrebovaním).
Obec okrem toho môže zakázať zhromaždenie vtedy, ak sa má konať v mieste, kde by potrebné obmedzenie dopravy a zásobovania bolo v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva (tento dôvod zákazu však môže úrad využiť len vtedy, ak sa zhromaždenie môže bez neprimeraných ťažkostí konať aj inde, bez toho, aby by sa tým zmaril účel zhromaždenia). Obec musí o zákaze zhromaždenia rozhodnúť do 3 dní od obdržania jeho oznámenia.
Rozhodnutie o zákaze zhromaždenia obec doručuje oznamovateľovi a v deň jeho vydania vyvesí na úradnej tabuli obce a vyhlási rozhlasom alebo iným obdobným spôsobom, prípadne aj na internovej stránke, ak ju má obec k dispozícii.
Vyvesením na úradnej tabuli je rozhodnutie zvolávateľovi doručené. Ak obec do 3 dní od oznámenia zhromaždenia nevyvesí písomné vyhotovenie rozhodnutia o zákaze rozhodnutia na svojej úradnej tabuli, môže zvolávateľ zhromaždenie usporiadať.
Proti zákazu zhromaždenia nemožno podať odvolanie.
Proti rozhodnutiu o zákaze zhromaždenia je možné podať iba žalobu na súd (§ 402 a nasl. Správneho súdneho poriadku).
Žalobca musí byť v konaní zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby.
Žalobu môže podať zvolávateľ zhromaždenia, ktorý tvrdí, že neboli splnené zákonné podmienky na vydanie rozhodnutia o zákaze zhromaždenia.
Žaloba sa podáva proti orgánu, ktorý rozhodnutie vydal a musí byť podaná v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia.
K žalobe musí byť pripojené napadnuté rozhodnutie.
Správny súd musí rozhodnúť o žalobe do troch dní od jej doručenia. Príslušným na rozhodnutie je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni.
Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.
Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením zruší rozhodnutie o zákaze zhromaždenia.
Ak správny súd zruší rozhodnutie o zákaze zhromaždenia, zvolávateľ je oprávnený zhromaždenie usporiadať podľa pôvodného oznámenia alebo do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu.
V prípade dôvodnej obavy, že zhromaždenie bude rušené, zvolávateľ môže požiadať obec alebo políciu o poskytnutie ochrany zhromaždeniu.
Ak sa ktokoľvek pokúsi neoprávnene brániť inému vo využívaní zhromažďovacieho práva, môže ísť podľa intenzity zásahu buď o priestupok proti zhromažďovaciemu právu alebo dokonca o trestný čin.
Priestupku podľa § 14 ods. 2 zákona o zhromažďovacom práve sa dopustí ten, kto:
neuposlúchne poriadkové opatrenia zvolávateľa alebo určených usporiadateľov zhromaždenia alebo týmto osobám bráni v plnení ich povinnosti,
- neoprávnene sťažuje účastníkom zhromaždenia prístup na zhromaždenie alebo im v tom bráni,
- ako účastník zhromaždenia má pri sebe zbraň, výbušninu alebo iné predmety, ktorými možno ublížiť na zdraví a z okolností možno usudzovať, že sa majú použiť na páchanie násilia alebo na hrozbu násilím,
- neoprávnene vnikne do zhromaždenia,
- neprístojným správaním bráni účastníkom v splnení účelu zhromaždenia,
- bráni účastníkom zhromaždenia, aby sa pokojne rozišli,
- ako účastník zhromaždenia má zakrytú tvár spôsobom znemožňujúcim identifikáciu počas policajného zákroku a na odkrytie tváre bol vyzvaný,
- neoprávnene a úmyselne bráni inému vo výkone zhromažďovacieho práva.
O priestupku a o sankcii zaň (pokuta do výšky 165 €) rozhoduje okresný úrad, odbor všeobecnej vnútornej správy, v ktorého územnom obvode bol priestupok spáchaný. Podnet na začatie takéhoto konania môže dať ktokoľvek.
Trestného činu porušovania slobody združovania a zhromažďovania podľa § 195 Trestného zákona (č. 300/2005 Z. z.) sa dopustí ten, kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy obmedzuje vo výkone jeho združovacieho alebo zhromažďovacieho práva. Za tento skutok sa môže potrestať odňatím slobody až na 2 roky.
Odňatím slobody až na jeden rok sa môže potrestať každý, kto sa v súvislosti so zhromaždením násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia protiví poriadkovým opatreniam zvolávateľa alebo usporiadateľov.
Trestné činy vyšetrujú vyšetrovatelia policajného zboru a na základe obžaloby prokurátora o nich rozhodujú súdy. Podnet na začatie trestného stíhania môže dať ktokoľvek, až vyšetrovateľ alebo prokurátor však rozhodnú, či trestné stíhanie začnú alebo nie.
Priestupku alebo trestného činu na úseku porušovania slobody združovania a zhromažďovania sa môžu dopustiť len fyzické osoby. Avšak aj právnická osoba ako zvolávateľ môže byť za porušenie právnych predpisov súvisiacich so zhromažďovaním potrestaná, ak sa dopustí iného deliktu. Ide o prípady, keď právnická osoba ako zvolávateľ zhromaždenia:
- zvolala alebo usporiadala zhromaždenie bez toho, aby si splnila oznamovaciu povinnosť,
- usporiadala zhromaždenie, ktoré bolo zakázané,
- nezabezpečila oznámený počet spôsobilých usporiadateľov starších ako 18 rokov,
- riadila priebeh zhromaždenia tak, že sa podstatne odchýlilo od účelu zhromaždenia uvedeného v oznámení,
- neukončila zhromaždenie konané vo večerných hodinách v čase, ktorý určila obec, čím došlo k neprimeranému rušeniu nočného pokoja.
V takomto prípade konanie uskutoční príslušná obec podľa správneho poriadku a právnickej osobe môže byť uložená pokuta až do výšky 663 €. Pri ukladaní pokuty obec prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania.
Ak zhromaždenie presahuje územie obce, pôsobnosť obce vykonáva okresný úrad.
Napriek tomu, že právo pokojne sa zhromažďovať je jedným zo základných práv, ktoré sú v zmysle čl. 12 ods. 1 druhej vety Ústavy neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné, čl. 13 ods. 2 jedným dychom dodáva, že tieto môžu byť obmedzené za ústavou ustanovených podmienok zákonom.
Tým zákonom je predovšetkým ústavný zákon č. 227/2002 Z. z., ktorý stanovuje, že v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu možno obmedziť alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať alebo zhromažďovanie na verejnosti podmieniť povoľovaním, avšak iba v nevyhnutnom rozsahu, na nevyhnutný čas a v závislosti od priebehu udalostí. Právnym základom obmedzenia zhromažďovaciehio práva môže ale tiež byť § 48 ods. 4 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Tento splnomocňuje Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva v prípade ohrozenia verejného zdravia nariadiť opatrenia, ktorými môže dôjsť k celému radu obmedzení. Tieto síce dočasne stavajú niektoré základné práva a slobody do úzadia, všeobecný záujem verejného zdravia spoločnosti je ale v takom prípade prevažujúci.
Potvrdil to aj Ústavný súd v náleze vo veci sp. zn. PL. ÚS 8/202, ktorý na jednu stranu potvrdil zákonné splnomocnenie úradov verejného zdravotníctva vydávať takéto vyhlášky, na druhú stranu pripomenul povinnosť riadneho zverejnenia týchto vo vestníku vlády a tiež ich preskúmateľnosť v konaní o súlade právnych predpisov pred ústavným súdom podľa čl. 125 ústavy.
Na stiahnutie – vzory podaní, publikácie
Užitočné odkazy
Otázky a odpovede k zvolaniu protestu, zhromaždenia, demonštrácie
Najmenej 5 dní pred termínom plánovaného zhromaždenia (najskôr však 6 mesiacov pred dňom konania) je potrebné podať oznámenie príslušnej obci, kde sa má zhromaždenie uskutočniť. Oznámenie v kratšej lehote úrad môže (a nemusí) prijať. V prípade, že úrad oznámenie neprijme a zhromaždenie sa napriek tomu uskutoční, išlo by o neoznámené zhromaždenie a zvolávateľ by sa dopustil priestupku proti zhromažďovaciemu právu. Oznámenie musí mať predpísané náležitosti a odporúčame ho podať doporučenou poštou alebo osobne počas úradných hodín obecného úradu.
Povinnosť oznámenia sa nevzťahuje na zhromaždenia usporiadané právnickými osobami prístupné len ich členom alebo pracovníkom a menovite pozvaným hosťom, zhromaždenia usporiadané cirkvami alebo náboženskými spoločnosťami v kostole alebo v inej modlitebni, procesie, púte a iné sprievody a zhromaždenia slúžiace na prejavy náboženského vyznania, zhromaždenia konané v obydliach občanov a zhromaždenia menovite pozvaných osôb v uzavretých priestoroch (§ 4 ods. 1 zákona č. 84/1990 Zb.).
Organizátor, čiže zvolávateľ zhromaždenia, je oprávnený pozývať na účasť na zhromaždení, požiadať obec, aby pozvánku na zhromaždenie vyhlásila miestnymi rozhlasom, požiadať o pomoc obec, štátne orgány a organizácie, požiadať políciu, aby zhromaždeniu poskytla ochranu, a taktiež požadovať preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o zákaze a rozpustení zhromaždenia.
Organizátor, resp. zvolávateľ protestu či zhromaždenia, musí oznámiť konanie zhromaždenia v lehote a spôsobom, ktorý ukladá zákon, poskytnúť obci na jej žiadosť súčinnosť nevyhnutnú na zabezpečenie riadneho priebehu zhromaždenia, zabezpečiť potrebný počet spôsobilých usporiadateľov starších ako 18 rokov, riadiť priebeh zhromaždenia, aby sa podstatne neodchyľovalo od účelu zhromaždenia, dávať záväzné pokyny usporiadateľom, dbať o pokojný priebeh zhromaždenia a robiť opatrenia, aby sa nenarušovalo a nakoniec zhromaždenie ukončilo.
Účastníci protestu sú povinní dbať na pokyny organizátora, zdržať sa všetkého, čo by narušilo riadny a pokojný priebeh zhromaždenia, pokojne sa rozísť po ukončení zhromaždenia, bez meškania opustiť miesto zhromaždenia, nesmú mať pri sebe strelné zbrane, výbušniny, alebo iné predmety, ktorými možno ublížiť na zdraví, nesmú mať svoju tvár zakrytú spôsobom znemožňujúcim identifikáciu, ak je proti nim vykonávaný služobný zákrok polície a policajt ich na odkrytie tváre vyzval.
Osoby, ktoré rušia priebeh zhromaždenia neprístojným správaním, treba požiadať o opustenie zhromaždenia, aj za spolupráce s políciou. V prípade, že zhromaždenie ruší početná skupina osôb, treba zasiahnuť už v zárodku „protiakcie“, napríklad upozornením, že využívate zhromažďovacie právo a toto právo nemožno rušiť „protizhromaždením“, ktoré ani nebolo oznámené. Ak to nejde, treba požiadať o pomoc políciu.
Treba však zdôrazniť, že prejavy nesúhlasu s priebehom zhromaždenia, vztýčenie protestných plagátov, a pod., pokiaľ tieto prejavy nie je sú neprístojné (neslušné, vulgárne…), alebo pokiaľ skandovanie fyzicky neznemožní priebeh zhromaždenia, nemožno považovať za nezákonné rušenie zhromaždenia, ale výkon ústavou garantovaného práva na slobodu prejavu a slobodu zhromažďovania. Každý vzniknutý problém treba posudzovať individuálne, pričom platí, že na zhromaždení máme právo prejavovať svoj názor, ale nemáme právo znemožniť jeho priebeh. V takom prípade môže ísť o neoprávnené vniknutie do zhromaždenia a o priestupok zo strany provokatérov aj tým, že robia na tom istom mieste neoznámené zhromaždenie.
Porušovanie právnych predpisov môžete oznámiť na ktorejkoľvek polícií alebo na obecnom úrade (magistráte). Rovnako môžete využiť tiesňovú linku polície 158.
Zakázanie aj rozpustenie zhromaždenia sú možné len z dôvodov výlučne uvedených v zákone. O zákaze zhromaždenia rozhodne obec najneskôr do 3 dní od okamihu, keď dostala platné oznámenie. Ak sa zhromaždenie koná, hoci bolo zakázané, zástupca obce vyzve zvolávateľa, aby zhromaždenie ukončil, ak sa tak nestane, oznámi účastníkom, že zhromaždenie je rozpustené a vyzve ich, aby sa pokojne rozišli. Je potrebné, aby zástupca obce všetkým účastníkom zrozumiteľne oznámil dôvody na rozpustenie a upozornil na následky neuposlúchnutia výzvy. Ak zhromaždenie nebolo zakázané a nebolo ani ohlásené, možnosť rozpustiť ho závisí od toho, či nastali okolnosti, ktoré by odôvodnili jeho zákaz.
Nie, organizovanie zhromaždení je zakázané:
v okruhu 50 m od budov zákonodarného zboru alebo od miest, kde tento zbor rokuje (§ 1 ods. 5 zákona č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve) ,
- v okruhu 100 metrov od budov ústavného súdu a od miest, kde ústavný súd pojednáva (§ 242 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
- na mieste, kde by účastníkom hrozilo závažné nebezpečenstvo pre ich zdravie,
- na mieste, kde sa v rovnakom čase má konať iné zhromaždenie/podujatie a zvolávatelia sa nedohodli na úprave času konania zhromaždení (ak sa nedá určiť, ktoré oznámenie bolo doručené skôr, rozhodne sa za účasti zvolávateľov žrebovaním).
Obec okrem toho môže zakázať zhromaždenie vtedy, ak sa má konať v mieste, kde by potrebné obmedzenie dopravy a zásobovania bolo v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva (tento dôvod zákazu však môže úrad využiť len vtedy, ak sa zhromaždenie môže bez neprimeraných ťažkostí konať aj inde, bez toho, aby by sa tým zmaril účel zhromaždenia).
Aj spontánne, teda vopred neohlásené zhromaždenie je chránené zhromažďovacím právom. Ani takéto zhromaždenia, ktorými občania spontánne reagujú na závažné udalosti, nemožno rozpustiť bezdôvodne. Dôvody, pre ktoré môžu byť rozpustené, sú rovnaké ako pri neohlásených zhromaždeniach, čiže ak nastali okolnosti odôvodňujúce jeho zákaz.
Obec aj polícia majú právomoci a povinnosti súvisiace so zabezpečením poriadku počas a po konaní zhromaždenia. Obec môže na miesto konania zhromaždenia vyslať svojho zástupcu, ktorému je organizátor povinný umožniť sledovanie priebehu zhromaždenia a vykonanie úkonov nevyhnutných na prípadné rozpustenie zhromaždenia. Obec je povinná oznámiť polícii konanie zhromaždenia a tiež to, že rozhodla o zákaze zhromaždenia, a to bezodkladne po doručení oznámenia o uskutočnení zhromaždenia alebo po vydaní rozhodnutia o zákaze zhromaždenia.
Obec môže zvolávateľovi uložiť, aby zhromaždenie konané vo večerných hodinách bolo ukončené tak, aby nedošlo k neprimeranému rušeniu nočného pokoja. Ak sa zhromaždenie koná, hoci bolo zakázané, zástupca obce vyzve organizátora, aby zhromaždenie bez meškania ukončil. Pokiaľ zvolávateľ neurobí účinné opatrenia, aby sa účastníci pokojne rozišli, oznámi zástupca obce účastníkom, že zhromaždenie je rozpustené a vyzve ich, aby sa pokojne rozišli.
Za neprítomnosti zástupcu obce môže takýmto spôsobom rozpustiť zhromaždenie aj policajt. Oznámenie musí obsahovať dôvody na rozpustenie a upozornenie na následky neuposlúchnutia tejto výzvy a musí sa urobiť takým spôsobom, aby bolo účastníkom zrozumiteľné a aby sa s ním všetci účastníci zhromaždenia mohli oboznámiť. Ak je obava, že zhromaždenie bude rušené, môže zvolávateľ požiadať obec alebo políciu, aby sa zhromaždeniu poskytla ochrana.
Do 15 dní od doručenia rozhodnutia obce o zákaze zhromaždenia môže zvolávateľ podať žalobu na súde. Pre konanie platia ustanovenia § 402 a nasl. Správneho súdneho poriadku. Žaloba nemá odkladný účinok. Zvolávateľ musí byť pri podávaní žaloby zastúpený advokátom.
Rozhodnutie policajta je potrebné špecifikovať jednoducho ako konanie XY policajta, ktorým bolo v čase XY rozpustené zhromaždenie v čase a mieste XY.
Keďže policajt nemá právnu subjektivitu ako zástupca policajného zboru, je potrebné žalovať celý príslušný orgán – za žalovaného by sme označili príslušné krajské riaditeľstvo policajného zboru v XY.
Na prejednanie žaloby je príslušný krajský súd podľa sídla žalovaného, t. j. obce (v prípade Bratislavy a Košíc – mestskej časti), ktorá sporné rozhodnutie vydala.
Súdny poplatok je vo výške70 eur (ak žaloba smeruje proti rozhodnutiu obce o zákaze zhromaždenia) alebo 50 eur (v prípade žaloby proti inému zásahu – napr. zásah polície).
Pri tomto type konania túto obavu netreba mať, pretože zákon hovorí, že orgánu štátnej správy možno priznať trovy konania len výnimočne. Vo väčšine právnych konaní to je tak, že orgány verejnej moci si trovy neuplatňujú.
